Kruhoústnica

Na prvý pohľad nevyzerala, že má mentálnu vadu. Maličká šereda. Keď som k nej kráčal, myslel som že je maličká preto lebo je ďaleko, ale uvedomil som si, že som už pri nej a ona vyzerá ako uväznená v perspektíve. Sukňu mala zrejme požičanú od Raťafáka Plachtu.

Vzal som ju do istej sobotnej inštitúcie, kde sa podáva veľa alkoholu a dá sa tam stratiť v dave. Popíjali sme pri bare a ja som ju s nezáujmom počúval. Bola z dediny, mala nevkusný oranžový sveter ako Kunta Kinty, doladený k ryšavým vlasom a očká ako hviezdičky. Nie také jasné, ale jedno hore a druhé dole. Život s ňou by som si vedel predstaviť len ak by bola môj drvič odpadu zavretý pod kuchynským dresom.

„Ak chceš, ukážem Ti niekedy zbierku mojich športových trofejí,“ zašvitorila neveľkými okrúhlymi ústočkami ako kapor. „Ty máš možno tak trofej za dochádzku,“ pomyslel som si, no v skutočnosti som zdvorilo odmietol. Alkohol tiekol prúdom a malej žabe sa rozväzovali ústa čoraz viac. Už to vyzeralo že ma pozve k sebe stráviť noc. Leda tak bartolomejskú...

Táto malá ryšavá sebavedomá ryba mala niečo do seba, keď tancovala tak plašila skákajúcimi cickami všetkých okolo. To bolo asi tak všetko. Určite mala však kopec skvelých predností na ktoré som nemal čas prísť. Vyzerala, že sa vie rýchlo modliť, srať s láskavým výrazom v tvári a otvárať pivové fľaše v očnom oblúku.

Napokon som pri odprevádzaní neodolal jej okrúhlym ústočkám. Strčiť jej ho do úst bolo menšie zlo, ako počúvať tie „nenápadné“ narážky a pozvania na trofeje za dochádz... ehm za šport. Kruhoústnica sa ukázala ako celkom šikovná, ani kolená od snehu si nezašpinila. No nič. Nevyspal som sa s ňou. Čas od kedy by sme skončili do odchodu domov by bola definícia večnosti, sexuálny akt by ma zrejme zaskočil. Pretancovala celý večer, veľa pila a bola nemotorná. Ak niečo viem dobre, tak je to odhad situácie. A táto neveštila nič svetoborné. Sex by prichádzal do úvahy len v prípade, ak by spala s otvorenými ústami.