Milujme dravca

Keď som založil tento blog, vôbec som nepredpokladal, že sa mi ozvú ženy, ktoré by sa chceli stretnúť s niekým, kto si píše denníček o svojich obetiach z pokecu. Je mnoho foriem ako zaujať, no toto je ozaj hardcore.


Posedávam si na pokeci a občas hodím na sklo nejakú frázu o tom, že mám nový článok, poškuľujem po zaujímavých nickoch a... vy sa ozývate. Ako je možné, že mi napíše niekto s cieľom spoznať ma, keď vie, ako skazený som? Rozbiť brány Tróje, navštíviť temnú a záhadnú jaskyň(k)u a potom podpáliť mesto... naozaj je to také sexy ako sa zdá?

Som majster ilúzie, tvorím okolo vás svety ktorým uveríte, presvedčím vás, že vesmír vznikol kvôli vám. Oddám sa vám ako najväčšej vášni, žijem len pre vás, milujem vás každým svojím pórom. Ak by som kráčal vo filme, horí za mnou svet. Nič v ňom neostane také ako predtým.

Ľudia sú rôzni, ale toto je naozaj sila. Napísať mi s cieľom zviesť ma, bez toho aby ste vedeli ako vyzerám, ako rýchlo pracujem rukami, ako sa smejem, ako často plačem... to som ja. A stretnúť sa sám so sebou v ženskom vydaní je naozaj silné kafe milé dámy. Chápem, možno to tajomno, možno tá skúsenosť, možno... ale korisť ktorá lezie do úst predátora je prinajmenšom mechom tresnutá.

Milujem vás, ste moje hobby, opantávam vás, žijem vami. Ak s tým raz prestanem, tak to bude len preto, že nájdem niečo, niekoho, kto ma zastaví. Osobu tak silnú, tak „zvrhlú“, že keď sa vrátim domov z prvého stretnutia ktoré sa skončí sexom, tak nezapnem pokec, aby som pokračoval, ale napíšem správu: „Chcem Ťa ešte niekedy vidieť“. Možno sa sklamem a zhorím ako fakľa (podobne ako mnohé z vás) a možno nie.

Milujete dravca ktorý vás loví a neviete kto je. Cítite, že vám dýcha na krk, ste vzrušené z toho, že vám odpíše niekto, kto láme srdcia tak rýchlo ako pekárne pečú rožky. Naháňate sa za niekým, o kom nič neviete, dusí vás tajomno, tešíte sa na neznáme. Veríte v svoju silu, ubezpečujem vás že som neškodný. Len tak ďalej...
Čítaj viac...

Nevkusná

Táto kočka sa vedela fantasticky prezentovať na pokeci, no v skutočnom živote to bola postavička, ktorá sa len tak nevidí. Musel som popracovať na svojom rozhľade v oblasti módy, aby som s ňou držal krok v debate na tému, ktorú tak milovala.

Ak je niečo, čo viem na svete dobre, tak je to prispôsobenie sa. Som taký veselý slizký had, ktorý sa prešmykne z miništranta na arogantného bastarda za sekundu a o ďalšiu sekundu už rozpráva o sexe v materskej škole. Na Nevkusnú som sa musel patrične vyzbrojiť, keďže som v jej albumoch našiel kopec sračiek v oblasti módy. Opasky, topánky, kabelky, doplnky... len sa to tak hemžilo módou, ktorú som si musel naštudovať.

Po niekoľkých KV na tému ktorú tak milovala sme sa dali do reči. Úplnou „náhodičkou“ som pracoval s vecami, po ktorých tak dlho túžila. Vraj. Hah. Niekoľkotýždňové vypisovanie dúm, z ktorých som musel brať pomaly ditiaden vyústilo k vytúženému stretnutiu. Vtedy bola jeseň, len taká začínajúca, takže som lopatou odhádzal sneh a šiel som v ústrety novému poznaniu. Nevzal som kondóm, nevyzeralo to na skórovanie v prvom polčase.

Nevkusná ma čakala pred vychýreným podnikom. Spočiatku som si ju pomýlil s figurínou vítajúcou prváčikov v Tescu. Pestrofarebná kombinácia už z diaľky dávala tušiť šoférom, že ide o neprehliadnuteľný objekt a predátorom, že by sa mali mať na pozore. Rešpekt, s pestrofarebnou andulkou sa predsa nehodím do krovia, s takým alegorickým vozom sa predsa nedá byť nenápadný.

Chvíľu sme trkotali o móde, jej snoch a víziách, ktoré som tak nadšene podporoval, až som tomu sám uveril. Ukázal som jej niekoľko zaujímavých postrehov z titulu výborného pozorovateľa okolia, ktorými som ju nadchol. A to bolo asi tak všetko, viac sa mi nechcelo montovať do tejto farbičky odetej do neidentifikovateľných handier. Nebolo ani zďaleka tak vyzývavé ako u Katolíčky, nepribližovalo sa to ani nedostatočnej sebareflexii ako u Venuše, skrátka nevkus. Ale vlasy mala v pohode, také žehlené, farbené, nie jej...

Nevkusná končila večer netradične – sadla si na zadné sedadlo auta a kým som vyšiel z parkoviska, už mi podávala gaťky. Ozdobené flitrami. Skoro som sa rozplakal. Ani neviem prečo, ale bol to silný emotívny náboj vtedy. V mojom čiernobielom svete, kde sa ženy delia na dámy a nedá mi sa objavila takáto veselá kopa farieb, naliata farebnými miešanými nápojmi, s túžbou po pestrofarebnom spestrení jej i tak nevšedného prežívania.

Nemal som veľmi náladu, bol som sprostý. Reku, odradím ju. Človek mieni... neodradilo ju ani to, čo zaberá takmer stále v takých situáciách. Nešťastie. Ale nakoniec som sa nejako nechal zlákať všakže. Ak by som mal notes a robil si doň čiarky, tak táto jediná by bola farebná. Prirážala ako by na tom záležal osud tohto sveta, svojimi gélovými nechtami sa zabárala kade tade a sukňu z krepového papiera (naozaj tak nešťastne pôsobila) roztrhala opätkami ešte pred tým ako si ju dala dole.

Chvíľu musím porozmýšľať, akej farby mala oči, je to totiž to posledné čo som si na nej všimol. Netuším...
Čítaj viac...

Ráno po fotení

Milujem takéto rána. Kráčam s prázdnym mieškom ľahkým krokom po ulici s úsmevom na tvári, v hlave šialené spomienky na uplynulé hodiny. Usmievam sa na každú kočku ktorá sa mihne okolo, hladkám si ego a teším sa na spánok. Len občas sa mi však podarí zaspať cez deň...


Začalo to úplne nevinne, šiel som sa strihať do mesta. Cestou som však stretol kamaráta s bratom. Jeho brat mal so sebou kamaráta, ktorý tam bol s priateľkou. Priateľka kamaráta kamarátovho brata mala so sebou dve kamarátky. Exkluzívne kusy. A bolo po strihaní.

Naliali sme sa pálenočkou, pivom, vínom... no skrátka všetko, čo k tomu patrí. Keďže som vášnivý fotograf, mal som so sebou brašnu s mojou výbavičkou na situácie „čo keby“. Začali sme sa fotiť v bare, najprv klasika fotky s pripitými úsmevmi, potom bozkávacie fotky, nakoniec som dievčatá presvedčil na niečo šteklivejšie. Nevýhodou fotografa taký čas je, že fotografuje. Realizoval som svoje predstavy, moje „modelky“ boli rady, že z nich spravím hviezdy. (Leda tak na vianočnom stromčeku)

Presunuli sme sa ku kamarátovi na byt, rozdelili sme sa na dve skupiny. Ja s kamarátom som ostal fotiť brunetu, jeho brat s kamarátom boli vo vedľajšej izbe so zvyškom osadenstva. Neverili by ste, koľko krát sa mi stalo, že na fotenie sa ženy zbalia samé. Stačilo spomenúť čo robím, kto som, čo ovládam, ukázať pár fotiek, ktoré nosím so sebou pre také prípady v mobile a mohol som ísť po zrno. Ehm, do dlane samozrejme. Kamarát vytiahol svoj... dramatická pauza v rozprávaní... fotoaparát, statív a nahodil seriózny výraz v tvári. Doniesli sme improvizované osvetlenie a hurá na ňu.

Najradšej mám akcie, na ktorých to fičí. Ako na tejto. Kým sa kamarát napil vody, už mala dole blúzku. Spadol mi na zem zemiakový lupienok, kým som ho dvihol, kamoš bol už v gatiach. Mám ho rád, je to moja krvná skupina, niekedy ho ešte určite spomeniem. Po druhom pohári posledného vína ostala kočka na nás pozerať s vygúlenými očami, stuhnutými bradavkami a hladučkým lonom. Nebála sa, nemala čoho.

Medzitým sa z druhej izby ozývali staré známe zvuky. Pravidelne sa opakujúci vzdychot, presne taký ako počúvam v mp3 prehrávači keď cestujem busom, alebo idem do kostola. Raz darmo, mám rád hraničné situácie. Preto som aj pootvoril dvere, strčil do nich fotoaparát a cvakol. S bleskom. Ja debil.

Po chvíli ženských protestov, keď druhá skupinka pokračovala tam, kde skončila, som si sadol na gauč a pozeral sa, ako kamarát „fotí“. Radosť. Pil som víno a tešil sa z krásneho výhľadu von oknom. Po ďalšom pohári som vzal modelku do parády ja a kamarát pozeral von oknom. Bola mladá, neskúsená, opitá, dravá. Všetko, len nie fotogenická modelka, ktorou tak veľmi chcela byť.

Pamätáte sa, ako ťažko sa niekedy fotí ?
Čítaj viac...

Ako zaujať holku z pokecu? II. Informácie ako zbraň

Pri chatovaní na internete nemáte veľa možností ako zbaliť dievča. Medzi najatraktívnejšie časti muža patrí jeho um a šikovnosť. A to si uvedomujem rád, často a pravidelne. Spraviť dojem na pokeci sa dá často len slovami. Akými?

Takými, ktoré zaujmú. Či už svojou originalitou, alebo energiou, prípadne vytvorením emócie. Práve kombináciou takýchto znakov sa dostávate od klasického pisálkovania k umeniu reči. Síce písanej, no na pokeci inej ani niet. Dynamický text rovnakej úrovne od začiatku po koniec? Nuda. Stupňujte svoje myšlienky, pracujte s informáciami na úrovni. Načrtnite jej možnosť, neskôr ju konkretizujte, potom prezraďte súvislosti. Ako film - úvod, jadro, záver.

Alter ego
Získavanie informácií je dlhodobý, pracný a veľmi nudný proces. Na takýto účel je celkom fajn použiť viacero nickov, každý rôznorodý. Ak napíše kočke vysoký, vážny blondín študujúci právo, môže sa zachovať inak ako k nefotkovému zábavnému študentíkovi priemyslovky. Ak sa jej k tomu opýta atraktívna slečna v jej veku na pár informácií z praktického života, určite nebude problém zistiť, či má radšej pompu a noblesu, alebo humor a uvoľnenosť. A tak podobne, existuje mnoho príkladov ako by sa dalo ukázať získavanie informácií pomocou metódy viacerých nickov.

Výmena
Vymieňajte informácie. Jej, za tie vaše. Šarmantne, nenútene, napríklad ak začnete tým, že sa predstavíte a pridáte k svojmu menu aj povolanie, prípadne charakterovú vlastnosť, tak tým nič nepokazíte, ba priam navnadíte druhú stranu odpovedať rovnako.

- Inak v skutočnosti som Milan, expert na fotografiu a občasný spisovateľ.
- Jééj, to je super, ja som Soňa, modelka a občasná čitateľka.

Potom už len stačí jeden druhému polichotiť a rozviesť charakteristiky. Môžete meniť aj postupne, napríklad hra na „moje dobré vlastnosti, tvoje zlé vlastnosti“ pomedzi písanie taktiež nie je na zahodenie.

Profil
Ako som už spomínal nedávno, z profilu sa dá vyčítať veľa zaujímavých informácií, ktoré nám neraz pomôžu. Nielen na vytvorenie KV, ale aj na nadviazanie plynulej konverzácie. Skúste nájsť spoločné veci vášho profilu a jej, prípadne úplne odlišné názory, ktoré môžete potom postaviť do zábavnej konfrontácie. Ktorú ako správny gentleman, potom „náhodou“ prehráte a tým jej dáte najavo jej múdrosť a preosvietenú genialitu. Pokorne požiadate, či vám dovolí upiť si dúšok z jej studnice preosvietenej geniality a osviežiť si vašu myseľ ;-)

Zbraň
Kto mečom zachádza, mečom aj zomrie. Najhoršie čo sa vám môže stať je, že neodpíše, že opadne záujem. Alebo že vôbec záujem nepríde. V tom prípade, ak na nej naozaj trváte, skúste svoj iný nick, s iným charakterom napríklad. Najúčinnejšie je použiť informácie v kombinácii. Získajte viacerými nickmi čo najviac informácií, v každom z nich použijete výmenu a pracujte na tom, aby každý „z vás“ bol úplne iný. Takto sa vám začne kryštalizovať, ktorým smerom sa máte vybrať, aby ste našli jej vnútornú krásu.
Čítaj viac...

Slniečko

Občas keď sa cez deň veľmi nudím, nezdokonaľujem sa v umení pokecológie, tak prídem na pokec aj za bieleho dňa. Len tak, pozrieť trinásťročné deti, ako hľadajú niekoho na zaučenie, prípadne nejaké znudené pracovníčky v administratíve, alebo obhospodáriť moje alter egá v rôznych nickoch.

Pri jednej takejto návšteve som sa prikmotril k Slniečku. Príznačný názov článku som zvolil preto, lebo mala fotku na krásnom pobreží, v albume kopec fotiek, na ktorých sa vysmievala ako by mala vešiak v hube. Písala celkom príjemne, plná energie a humoru. To sa mi nestáva často, aby som sa úprimne zasmial, ak nerátam ohavy na fotkách. Nenútene, postupne som sa vnútil na inline korčuľovanie. „Skvelé, už len zohnať korčule,“ zadumal som sa po nadšenou odpísaní. Mám na to hodinu.

Ako som už spomínal, na také hobby potrebujete peniaze. Korčule dnes nestoja viac ako pár hodín mojej zaujímavej práce (ktorá ostane zahalená tajomstvom aj napriek vašim dotazom), takže o pár minút už som stál na korčuliach, našťastie nie prvý krát. Slniečko prišla ako šíp, bolo vidieť, že ich nekúpila pred chvíľou. Mojim nemotorným pohybom som si získal jej sympatie, zatiaľ čo krúžila okolo mňa. Nazvime to obetou v prospech veci.

O pár dní som ju pozval na večeru, keď svalovka opadla a mohol som sedieť. Útulná reštaurácia pri rieke zívala prázdnotou do chvíle, kým ju nezaliala energia vychádzajúca zo Slniečka. Čašníci sa hneď začali motať okolo krásnej blondínky s vyšportovanou postavou žmúriacou po miestnosti. Hľadajúc mňa. Koľké potešenie.

Nie každá večera sa musí končiť sexom, nie každý príbeh o holke z pokecu. Tento sa končil milovaním. Naozaj si nespomínam, aby som si to tak dokonale užil. Po romantickej večeri v neromantickom aute. „Tak dobre som si nezašukal hádam od základnej školy,“ prebehlo mi hlavou keď sa obliekala do svojich šiat na zadnom sedadle, zatiaľ čo ja som pozeral, či sa mi uložilo video v telefóne. Uložilo.

Slniečko mala ešte jednu špeciálnu vlastnosť, ktorú musím spomenúť, aby sa zvrhlí fanúšikovia potešili – mala slniečka. Neviem či to poznáte, pre tých čo áno, ospravedlňujem sa za opakovanie. A pre tých, čo nevedia ako vyzerá slniečko, predstavte si bradavku, z ktorej na všetky strany vyrážajú lúče ochlpenia. Prajem krásny slnečný deň priatelia ;-)
Čítaj viac...

Asistentka

Administratívne krysy majú zväčša dosť veľa času na premýšľanie a špekulovanie ako sa vyhnúť v práci, prípadne priamo sa jej vyhýbať. Dajme tomu, sedieť za pokecom. Nájdete ich každý boží deň zavesené na pokeci, znudené, odratávajúce čas do konca pracovnej doby.

Asistentku som našiel zamiesenú v dave hrkútajúcich žien o kvalite nového zákonníka práce. Prikmotril som sa do debaty na chate, čo síce nerobievam často, a vyšlo to tak, že som zotrval s Asistentkou v družnej debate o jej práci a nudení. Mala kopu nezmyselných albumov, fotky svojich psov, kvetov a desiatky kamarátok. Ale bola fakt kus. Reprezentatívna cica, taká, čo si vydržiavate keď sa chcete ukázať.

Bolo to len včera, pršalo a ja som si chcel obzrieť nejaké ženské lono v daždi. Kým som sa vychystal vonku, prestalo a ostal som znechutený. Lono bez dažďa som videl už veľakrát. Asistentka mala voľno, takže padla karta na ňu. Bola milá, usmievavá a dalo sa predpokladať, že sa radila medzi dámy. Teda, „dá mi“ aby som bol presnejší. Súdil som tak zo vzájomných sympatií, môjho predstieraného záujmu o jej život a jej predstieraného záujmu o ten môj. Dohodli sme sa na večerné rande.

Prišla oblečená do naozaj sexy kostýmu sekretárky, neviem či úmyselne, alebo je to jej štandard. Pozval som ju na večeru, kde sme spoločne konzumovali mŕtve zvieratá a odumreté rastliny. Všetko elegantne spracované a tepelne upravené. Po debate, ktorá bola rozumná ako pri Vážnej, no zároveň som sa celkom bavil. Sledoval som pohyby jej šťavnatými perami a keď sa usmiala, tak som naozaj vedel, že jej úsmev je druhá najkrajšia vec, ktorú mi môže urobiť ústami. „Na mačičku,“ riekol som v mysli keď sa ma spýtala, v akej polohe by som ju rád fotil. „Pri dubovej kôre v zamračenom pozadí,“, tresol som naživo s veľmi serióznym pohľadom. Sklonila bradu a ponad okuliare hrubšieho rámu sa na mňa pozrela zelenými očami. „Prečo dubová kôra?“ vyzvedala. Nemal som páru o tom, čo odpovedať. „Je to starogrécky symbol zmyselnosti, ktorý by ladil s búrlivým nebom“ vysypal som najväčšiu hlúposť aká ma v tej chvíli napadla. Našťastie sa do Gréckej mytológie vyznala asi ako môj pes do kvantovej mechaniky. „Jéééj, to je romantické“, tresla pomedzi vyzliekania saka.

Strih. Odprevádzam Asistentku do parku plného temných zákutí. Akčne kráčam popri nej plný hrdinských rečí o tom ako ju uchránim pred smilstvom. Irónia, už som hľadal kondóm vo vrecku. Asistentka nebola včerajšia, pri prvej možnej príležitosti mi stisla ruku a potom to už šlo hladko. Vybral som bohovské miesto na súlož, trávnik za krovinatým porastom. Všetko prebiehalo skvelo, dokonca som si nezašpinil ani značkovú košeľu, jej som tiež veľmi veľkú škodu nespôsobil. Hah, omyl. Keď sa radujete, že všetko šľape podľa plánu, prekvapí vás náhoda. „Kúúúrnik, čo do pi...?“ zháčil som sa pri sprche vody, ktorá vychádzala spoza krovia. Už som chcel vyskočiť, reku faganom naložím poriadne, ja si tu mrdám v kroví a oni ma budú olievať. Nestalo sa tak, to len Správa mestskej zelene si plnila povinnosť a polievacím vozom chodili kropiť flóru nášho mesta. Kurňa, značková košeľa od blata a podo mnou kočka s hubou plnou blata...
Čítaj viac...

Falošní užívatelia

Veľmi dôležité je pri poznávaní pokecu a jeho zákutí dokázať rozlíšiť seriózne fotky od fotiek posťahovaných z netu, tiež falošných užívateľov. Jestvuje niekoľko spôsobov ako si môžete hneď na prvý pohľad overiť, že niečo nie je v poriadku...

Nick
Totálne absurdný spôsob ako sa dá veľmi rýchlo odhaliť muž v ženskom nicku je príťažlivý nick. Prezývky obsahujúce slová “lesbicka”, “sexy”, “muslicka”, prípadne iné turbo lákavé názvy sú takmer zaručene blud. Nikto normálny predsa o sebe neprezradí tak intímnu záležitosť priamo v nicku. Často vzbudzujú dojem záhady zamknutým albumom, alebo fotkou orezanou príliš amatérsky. Nick môže obsahovať aj číslo, najlepšie v kombinácii s príťažlivou frázou. Teda napríklad : chcemTa69, fajkaZa500, AnalQueen666 a podobne…

Profil
V profile majú špekulanti kopec lákavých informácií. Zväčša už v prvých častiach sa dozviete, že ide o “lesbičku, ktorej muži nemajú ani písať”, prípadne máte poslať kód z kupónu na telefón pred stretnutím. Blud. Ani tá najelitnejšia šľapka šľapkovitá nepodniká s kupónmi na pokeci, a ten najslabší možný variant radodajky nie je schopný obsluhovať PC, nieto ešte chat. V profile sú uvedené celkom “príjemné veci”, zastúpené však vo veľkom množstve. Kombinácia ako “lesbička + sex s kýmkoľvek + hľadám sexuálneho partnera” sú úplne trápne prestrelené.

Fotka
Fotka je na falošnom užívateľovi dosť delikátna záležitosť. Buď nemá žiadnu, lebo mu admin porno neschválil, alebo má orez katalógovej fotografie. Teda veľmi pekná, kvalitná a retušovaná tvár, prípadne obtiahnuté tričko. Pri rozpoznávaní fotiek stiahnutých z netu si všímajte pár vecí:
- pozadie. Ak niekto stojí pri dverách s americkým typom kľučky (guľa) a má v profile nejakú dedinu + neskončenú strednú školu, tak …
- znova pozadie. Veľa fotiek odhalím práve kvôli angloamerickému typu zásuvky, vypínača na svetlo, prípadne zariadenia bytu (radiátory sú v Československu úplne inej formy ako v US, prípadne Francúzku)
- text. Buď zmazaná webová adresa v rohu štetcom z windowsáckeho Malování, alebo nenápadný vodoznak cez fotku, prípadne nápis na tričku nesúci názov porno domény. Taktiež ma občas pobaví fotka pri aute ktoré na Slovensku nie je ani schopné jazdiť kvôli nízkemu podvozku so zahraničným EČV.
- šaty. Toto je už náročnejšie, šaty sa dnes dajú objednať cez web hocijaké. Ale ak vidíte napríklad fotku z mesta a všetci okolo nosia sombréra, tak …
- album. V takýchto prípadoch je album zamknutý, špeciálne “dôveryhodné sú” podtexty: hesielko za hesielko, prvá neposielam, len baby, ja a moja kamarátka…

Gramatika
Väčšinou podvodníkov sú hlupáci ak očakávajú, že by niekto uveril ich výtvorom. Predstavte si kočku, ktorá vyzerá ako z Playboya (a možno aj je), má na sebe handry za tisíce korún, hľadá na pokeci sexuálneho partnera a napíše “vydím že si sexi”, alebo “moja postava je na zahriznutie”. Blud.

Prečo?
Prečo to ľudia robia je ťažko povedať. Každý máme svoje pohnútky. Ale s najväčšou pravdepodobnosťou je to úplne jednoduchá hra, na niekoho kým nie ste. Naháňate heslá do albumov nahých báb a sám sa za jednu z nich vydávate. A tak sa stáva, že si píšu samé “lesbičky” a potom si pohonievajú doma svojich vtákov nad inými “lesbičkami”. A možno kvôli kreditu na telefón, veď stačí ak sa občas niekto nájde kto naletí. A možno aby sa pobavili na úchylných chlapoch hľadajúcich sex. A možno…

P.S.: Excelentná príloha k tomuto článku je tu.

Čítaj viac...

Ste moje hobby

Nie vždy mám náladu na spracovanie prežitej historky, prípadne v duši tú štedrosť, podeliť sa s nejakými „skvelými a zaručenými“ radami ako na vec. Napríklad dnes. Mal som tak odporné stretnutie, ako už dávno nie. A to ma občas donúti rozmýšľať. Zároveň tu mnoho z vás nájde odpovede na otázky, medzi iným aj na dosť často opakovanú – prečo to robíš?

Lebo chcem, môžem, mám na to prostriedky a chce aj druhá strana. Ešte sa mi nestalo, aby som sa vnútil niekomu tak okato, až by to vyzeralo ako vnútenie. Ak pracujem na dosiahnutí cieľa, vyberám si sofistikované metódy, ktoré tu občas budem rozoberať. A na tie sa málokedy príde. Vložiť nohu do prahu pri zatváraní dverí je trapas. Ale donútiť niekoho aby vyhľadal vašu spoločnosť len preto, že to chcete vy, je kumšt. A nehovorím o tom, že by som mal byť policajt a písať predvolania.

Lebo chcem...
Každý z nás má nejaké hobby. Niekto chová rybičky, iný zas pije podomácky vyrobený alkohol. Deti radi postávajú pred bránou a fajčia marihuanu, čašníčky nosia pekné šaty aby dostali väčšie „všimné“. Ja mám rád ženy. Dnes som sa rozprával s bratrancom, má niečo cez 30 a je stále slobodný a nezadaný. Spomínal že by si rád našiel ženu bez „tančekov okolo toho“, takú, čo sa rovno nasťahuje a bude bývať. A tu je rozdiel – ja milujem tančeky okolo toho. Rád spoznávam ľudí, najmä ženy. Nemusím s každou skončiť v posteli, nemusím sa každej dotknúť, nemusím nič. Ale ak chcem...

Poznáte to, ak niečo chcete dosiahnuť, snažíte sa. Obetujete pre dosiahnutie cieľa pár vecí. A ak je cieľ často podobný, z obety sa stáva rutina. A z rutiny stereotyp. To treba časom zmeniť, nech je veselo, nech nie je nuda. Rybičkám kúpite nový koreň, ja si kúpim nové kapce aby som zaujal. Vymyslím si o nich story a keď ju rozprávam už druhýkrát, tak pripojím tú časť, kde „keď som ich kúpil tak som o nich vymýšľal príhody, ale nakoniec sa stali skutočné.“

Lebo môžem...
Nejestvuje na svete nič, čo by dokázalo zastaviť človeka pri snívaní. Väzni snívajú o slobode do poslednej sekundy, motýle pri zaspávaní o sladkých kvietkoch. Kravina, motýle nesnívajú. Ja snívam o poznaní nepoznaného. Možno vnútornej krásy. Tento krát však nie v zmysel „akonáhle som vnútri – krása“. Čakám kým príde niekto, kto ma zastaví. A určite nie nejakú zasratú katolícku ligu, čo po mne bude hádzať šachové figúrky alebo liať na mňa smolu z kostolnej veže.
Môžem aj preto, lebo sa to dá. Funguje to, je to skvelý relax a je to dostupné pre všetkých. Aké krásne by bolo, ak by veľa ľudí rovnakého zmýšľania o sebe vedelo už skôr. Mohli by chodiť na chaty, z ktorých by sa teda nenosila domov zvyšná saláma alebo úpal (teda ak by sa nenatáčalo na terase okolo obeda). Môžem, lebo neporušujem zákon, neporušujem svoju vieru, nespôsobujem škodu. Ak sa niekto ozve, že spôsobujem duševné traumy, tak mu asi zlomím nôžku zo stoličky na ktorej sedím o hlavu. Nerobím traumy, s psychicky nevyrovnanými ľuďmi hrám scrabble, alebo ich učím nebáť sa možností.

Lebo na to mám...
Mám na to žalúdok, rozprávať sa s niekým cudzím o sexe, stretnúť sa za jeden deň s viacerými neznámymi. Mám na to nervy, nebáť sa že dostanem bejzbalovou palicou cez kríže keď odprevádzam vydatú ženu domov, alebo že na mňa vrátnik na intráku vybalí vtáka v tme pri odchode. Mám na to chcenie, aby som niečo také mohol dosiahnuť. Mám na to schopnosti – dar reči, psychológiu, rétoriku, vystupovanie a bla bla bla... určite nie. Možno niečo iné, nejaké tajomno, alebo len úsmev. Taký, ktorý si na perách svojich idolov vešajú teenagerky nad posteľ, presne ten, keď niekto pozná obrovskú záhadu a odpovie „no comment“.

Mám na to peniaze. Toto je na dlhšie, určite ak budem mať slabú chvíľku sa rozpíšem aj o peniazoch. Ale v princípe a v skratke to vidím asi tak, že bez peňazí sa také hobby robiť nedá. Pozvania na kávu, cestovania, nákup kostýmov, údržba zovňajšku, chémia do bazénu... to všetko chce viac ako priemerného študentíka roznášajúceho letáky aby si zarobil na piatkovú slivovičku s kámošmi. Zabezpečenie takého hobby je naozaj niekedy nákladné, ale výsledok stojí za to.

Doslov
Je veľa hodín, nechce sa mi spať. Dostal som teraz otázku od jednej slečny, či som naozaj taký sexy, že sa so mnou každá vyspí. Nie som. Som úplne obyčajný človek, žijúci a pohybujúci sa medzi vami každý deň. Vídame sa na ulici, v bare, na dovolenkách... au, kto hodil tú šachovú figúrku?
Čítaj viac...

Vydatá I.

Ozvala sa sama od seba. Múdro pôsobiaca, rozhodná žena, z ktorej písma bolo cítiť, že to nie je žiadna ľompa prežívajúca pubertu naplno. Také poznáte zväčša podľa vzorného písma s diakritikou a presne stanoveným cieľom. Tento krát som sa ním (vďačne) stal ja...

Vydatá na prvý pohľad na pokeci nezaujala ničím zvláštnym. Žiadna foto v profile, kopec krásnych viet o rodine. Ozvala sa mi v noci, len tak, pre zábavu. Neskôr z toho vyplynulo, že sa dlho s nikým tak pekne neporozprávala a že či niekedy neskočíme na kávu. Ešte letmý pohľad do zamknutého albumu, výmena čísel. No hurá.

Nemala viac ako 30, veľmi peknej postavy s moderným oblečením. Neviem to presne definovať, tento krát som sa sústredil na vlasy. Blonďavé ako anjelik s ocikanou ofinou. Keď sa smiala, tak sa postavil všetkým naokolo. „Veľmi príjemná kosť,“ sumarizoval som prvý dojem počas úvodného zvítavania.

Kávu som vypil veľmi rýchlo, potom som očakával ako tradične pri podobných stretnutiach, že dáma prejde na alkohol aby sa posmelila. Prd. Ukázala mi kľúče od auta a bez zbytočných rečí ma presvedčila, aby som nastúpil k neznámej žene. Vraj mi chce niečo ukázať.

Prišli sme pred veľmi veľký dom vo veľmi drahej štvrti. V ňom bol veľmi veľký bazén a veľmi veľká záhrada. A v tom dome veľká... záhada. Malé deti pobiehajúc okolo, zrejme nejaká oslava. Cítil som sa naozaj zvláštne. „No a čo teraz ty kokso...“ pozeral som okolo seba na pobehujúce ratolesti. „Tá blondínka v ružovom tričku s macíkom je moja,“ povedala Vydatá akoby sa nechumelilo. Trapas.

„Čo si mi chcela ukázať?“ nedalo mi pri pohľade na detváky rozbíjajúce sa o hladinu bazénu vrieskajúc po sebe z pol metra. „Svoju zlatú klietku,“ tresla pomedzi túžobný pohľad. Som síce arogantný bastard, ale toto bola vážne sila. Viem, že ak by som ju fukol, tak mi to nikdy nikto neodpustí. A ak nie, tak by som sa budil zo sna každú noc. Fukol som ju. Inokedy a na inom mieste. Milujem sa za to.

Prečo? O tom inokedy.
Čítaj viac...