Katolíčka

Áno presne tak, túto story som pomenoval podľa najvýstižnejšieho pomenovania hlavnej postavy. Študovala teológiu, mala v triede troch katechétov a mala rada zvieratká. Chodila pravidelne do kostola, na spovede a mala silnú vieru v Boha. Ako sa môže niekto tak brilantne dobre maskovať?

Katolíčka sa mi ozvala sama od seba. Odporučil jej ma môj známy, s ktorým som kedysi hrával futbal a študoval s Medičkou. Vraj som talentovaný fotograf. „A nie som?“ Pomyslel si pri prezeraní všetkých, ktoré som kedy sfotil. „Jasné, poď na kávu do mesta, dohodneme sa čo potrebuješ a uvidí sa čo sa dá robiť“, znela moja defenzíva proti katolíckej lige. Hľadal som nejaký ošúchaný oblek a česal som sa na blbečka takmer pol dňa, kým sa mi podarilo vyzerať ako katolík. Síce som nenašiel starý zlatý krížiček na krk, ale aj tak by som ho asi zavesil len na retiazku od umývadla. Radšej som šiel pešo, nebol by som rád keby ma videla tá sympatická blondínka, ktorá so mnou chodieva občas v buse a mám ju v denníku nesplnených prianí.

Predstieral som čítanie novín v letnej záhrade a popri tom pozoroval tváre prechádzajúce okolo s vierou, že ma nik nespozná. Priznám sa, Katolíčku som predtým nikdy nevidel, naozaj som si myslel, že je to nejaká persóna škaredá ako cesta do roboty, keď potrebuje súkromného fotografa. „Čo sa jej do fotokabínky nevojde hábit?“ hútal som si pre predstavovaní mníšky. „Si to Ty?“ ozval sa hlas spoza mojich novín, kvôli ktorému by nebožtíci z hrobov vyliezli.

„No Ty koreň!“ pomyslel som si pri hľadaní spodnej sánky na bruchu. Predo mnou stála dlhá bruneta v riflovej minisukni, asi v topánkach od Pleasera (niečo také) a tričku na ramienka z ktorého na mňa zízali takmer bradavky tých najkrajších prsníkov aké som asi kedy videl naživo tak zblízka. Až mi prišlo ľúto, že som sa tak dlho česal na blbečka. Zažil som pozitívny šok. Podpísalo sa to na mne tým, že som koktal a pozeral jej do výstrihu, teda dojem neškodného blbečka bol naozaj dokonalý. Dohodli sme sa na fotení, exteriérové portréty pre rodinu a známych.

To už som bol v pohode, prešlo pár dní a ja som bol sám sebou. Čo čert nechcel, zažil som ďalší šok. Tento krát prišla oblečená ona za „blbečka“. Bolo teda jasné, že mám do činenia so ženou dvoch tvárí, z ktorej by som chcel spoznať tú prvú. Chvíľu sme fotili žvásty, pózy ako do katolíckeho kalendára. Potom sa vyjadrila, že chce aj nejaké „iné“ fotky. Keď sa začala olizovať a zhodila hábit, či čo to bolo, vedel som že sa vrátila jej pravá tvár.

Fotiť porno profesionálne určite nebudem, všimla si to aj ona pri pohľade na môj postavený „statív“. Od tej chvíle sa prikláňam k názoru, že Boh naozaj miluje všetkých, keďže mi doprial byť priamym účastníkom fotenia. Prehodili sme pár teplých viet, a ako to býva dobrým zvykom, vymrdal som z nej skoro dušu priamo na lúke uprostred ničoho. Vedela to. Už vopred, ešte predtým ako prišla. Povedala mi to až potom, vraj môj kámoš spomenul nielen, že dobre fotím, ale aj niečo naviac. Niečo, čomu neverila a chcela vyskúšať. Milujem katolíčky, najmä keď ležia na krížoch a prijímajú telo pána...