16. 10. 2018

Vysoká

Všetci,čo ma poznáte, viete, že mi imponujú vysoké ženy. Ľahko sa hľadajú v dave, netreba sa k ním skláňať a majú zväčša dlhé nohy.

Nebudeme sa hrať, že v dnešnej dobe ešte hľadám holky z pokecu. Ale premenovávať na "holky z internetu" sa mi teda nechce. Recepty platia aj na Facebooku a iných sociálkach. Vysoká sa mi zapáčila od prvej chvíle, stačilo vidieť v profile pri jej tvári "180cm" a bol som navnadený.

Našťastie nebola ten typ, čo vyzerá akoby zjedla svoje dvojča v maternici, priam naopak - štíhla, ťažko hľadajúca veľkosť svojich topánok č. 41 a na displeji v textoch smelá. Horšie to už bolo naživo, hlas mala nepríjemný, až iritujúci, fotky sa ukázali ako naozaj starostlivo vybrané. Jasné, krása nie je všetko, ale ťažko si vyhoníte nad jej povahou.

Popíjali sme v bare, ja som sa ukázal ako zábavný typ, taký čo sa s ním človek baví a nie taký, čo po fľaši prikryje svojho vtáka toaleťákom a predstiera, že je duch. Ale začína byť pravdou, že som pobozkal viac fliaš ako dievčat. Vysokej som sa páčil, lebo aj ja som vysoký a tak mi pasovali jej reči o tom, ako si nevie nájsť seberovného. A to ja už som tam dole bol teda riadne rovný.

Čoraz uštipačnejšími a šteklivejšími poznámkami sme sa vzájomne provokovali a hľadali hranicu slušnosti. Žiadna neprišla, tak sme odišli radšej my, na izbu v hoteli, kde recepcia smrdela ako použitý obväz.

„Mám návrh, čo keby som vás vyfajčila a vyparila sa?“ zaznelo prekvapivé intro potom, ako som si sadol do kresla a predstieral že sa ideme rozprávať. Keby som nemal vlasy, dvihnuté obočie sa mi zastaví asi vzadu na krku. „Nedbám,“ prehodil som pomedzi vyzliekanie premýšľajúc prečo som si s ňou nepotykal.

Sala ako o život, skoro mi posteľnú plachtu do zadku vtiahla, to sa musí nechať. Už to vyzeralo, že chce po skončení naozaj odísť, ale rozmyslela sa. Tesne pred záverečným výstrelom prestala, vyzliekla sa celá rýchlejšie ako baktéria a vyskočila na mňa. No trapas priatelia, taký čas človek už nevydrží ani pol pesničky!

Prekvapivo, Vysokej sa to však takto páčilo, ona to tak naplánovala, lebo „ľúbi byť rýchlo napustená a málo jebaná“. V ten večer sa tak viac nachodilo moje obočie ako vták.
Čítaj viac...

11. 8. 2017

Poko is back!

Čože? Pokecológ sa vrátil z Pčolinného a chystá sa písať?

Blbosť priatelia a nepriatelia, nebol som v Pčolinnom.
Čítaj viac...

9. 7. 2014

Fotografi z pokecu

Som presvedčený o tom, že každý kto má do zadku dieru, je dnes už fotograf. Obzvlášť na pokeci, kde sa to hemží rybármi ženských lôn s takouto návnadou. Špeciálna kategória pisateľov lákajú do svojich osídiel potenciálne modelôčky zo slovenského vidieka...

  Tie mestské pipky im na to neskočia. Nestačí mať album s fotkami kvietkov, abstraktných zátiší a skrátka vecí, ktoré pred fotografom nemôžu ujsť. Pokecovský fotograf musí mať pútavú profilovú fotku, podľa možností temnú a záhadnú – v pološere abo v kapucni. Prípadne fotografovo špeciálne selfie – kde mu pol tváre zakrýva obrovská zrkadlovka. Chujkovia. 

 Už som si pomaly zvykol na povrchné a plytké knedle, čo celý deň vypisujú a dožadujú sa RPčiek, no keď sa im niekto ozve, neodpíšu, ale namiesto toho dajú na sklo hlášku o tom, ako sa nudia. Pritom by pokojne mohli získať nový bager na ťažbu ich čokoládovej rudy, alebo skvelého fotografa, ktorý im zmení život – teda napríklad aj mňa :D Aj keď pokec ide dole vodou, vždy to ešte tečie. Už toľko nepíšem, lebo... sa mi nechce, mám iné záujmy, som skromnejší a veľa klamem. Poďme naspäť k fotografom. 

 Pokecovský fotografi zháňajú pokecovské modelky. Strašný dopyt = strašná ponuka. Očakávajú, že sa pri fotení s modelkou zblížia, prípadne sa z nej vykľuje koketná fajčihuba, ktorá pre dobré fotky spraví čokoľvek. Doba pokročila a technika je čoraz dostupnejšia aj pre dedinských reťkov bez kúska sebareflexie. Sú zbytoční ako detektor dymu v iglu, boja sa dobrého svetla a ich nepriateľom je kompozícia. Farby sú im cudzie, ženy chcú najlepšie, lokality odľahlé, aby nebolo počuť krik a výstrely. Pchajú sa všade, sú netvoriví, neoriginálni, žerú ľuďom nervy a vlastne sa aj divím, prečo som začal tento článok pís... ahaaa, už viem: 

 Ponúkam FIKtívne fotenie milé dámy! 

 Prihláste sa u mňa, napíšte mi do komentára, na pokec, do mailu, alebo mi o sebe dajte inak vedieť. mám pocit, že moja hasnúca hviezda by mala skúsiť obohatiť svet o ďalšie fotografie... nechajte si spraviť exkluzívne zábery od preosvieteného Pokecológa s veľkým P a neoľutujete. 

 Ponuka platí kým sa mi nevybije baterka v mobile. Čítaj viac...

5. 9. 2013

Maličká

Maličkú som spoznal pri písaní tohto blogu. Stala sa mojou vernou obdivovateľkou, zasielateľkou fotiek a utešiteľkou môjho zdanlivo chabnúceho ega. Radoval som sa jej. Maličká bola vydatá žena, mala dcéru čo sa na ňu podobala s cibuľnatou hruďou vo veku blížiacemu sa „vhodnosti“ a tiež vrúcnu a usmievavú tvár. A čo viac – chcela a bolo leto.

Rozumeli sme si. Ona sa ozývala, občas ma chcela prečítať, predstavovala si ma, hrala sa s myšlienkami a ja som jej to toleroval. Páčilo sa mi mať fanúšičku, rozvážnu a pritom tak detsky horlivú. „Šťava z nej musí tiecť jedna radosť“ pomyslel som si pri fantazmagorovaní na našom prvom osobnom stretnutí, kedy som si ju premeriaval superdiskrétnym spôsobom, ktorý si všimli ešte aj vo vedľajších potravinách. Na inom poschodí. V inom meste. Nebránila sa, ukázala stehienko v sukni, potom nahý úsmev, veselé žmurky a pár pohľadov do blba. Mala iný lak na nohách ako na rukách, ale podobný, takže asi čakala že si to ľudia nevšimnú. 


 Niekedy ťažko s vydatými ženami. Najprv sa zdráhajú, nepripúšťajú si takú možnosť, potom chcú, ale nedajú najavo. Neskôr dajú najavo, ale nemotorne. Našťastie prichádzam ja – empatický, chápavý a priateľský poslucháč čo číta medzi riadkami. Prídem na pomyselnej motorke, keďže biele kone došli, a s otvorenou náručou ich prijímam ako hrobová jama kytice. Len dnu a dnu. 

 S Maličkou sa dalo. Taká mrňatá spriaznená duša, čo sa rada prispôsobí, len nech si príde na splnenie svojich snov. Adaptovala sa výborne, obopnula sa mi okolo vtáka a obliekol som si ju v jedno daždivé popoludnie, keď dáždik bubnoval... teda ja som ju páral ako húsku, ktorej gagot zakryla silná búrka. Veru, držala ako hluchý dvere. Keby sa to dialo v odstavenom vlakovom vozni na košickej stanici, tak by som ho azda aj do Margecian zatĺkol. Najprv však bola diskrétna, skoro k tomu nedošlo, už som myslel že vytiahne z kabelky rohypnol s absintom na posmelenie, ale nakoniec to zvládla s gráciou a statočne. Uvoľnila sa ako dym a poddala sa. Slušná bola, aj si pusu utrela keď sme skončili. Teda, ona ešte možno pokračovala, ale to ja som sa už kúpal a rozmýšľal nad týmto textom. Čítaj viac...

4. 7. 2012

Žijem

Dávno som sa Vám neprihováral s príbehom z pokecu. Už to nie je to čo bývalo, Pokecológ umrel, prestal fajčiť hubky, dal sa na vieru a podobné strachy som sa o mne podozvedal. Nie je tomu tak, v skutočnosti sa stalo toto... 


Haha, nič sa nestalo :D Plánujem sa vrátiť k písaniu blogu, nahromadil som nové zážitky, len som ich jednoducho nepísal aby som sa neprejedol. Takže priatelia, Poko is cumming soon... Čítaj viac...