29.6.2009

Namyslená

Mala hrubý hlas ako lano na sťahovanie piána, dlhé blond odrastené vlasy a kockatý smiech. Od počiatku bolo jasné, že ide o namyslenú fiflenu, okolo ktorej sa musí točiť celý svet. Síce ho tak dlhého nemám, ale obtočiť som skúsil.

Občas sa stane každému z nás, že sa musí obetovať pre vyššie dobro. Namyslená v tomto prípade bola ozaj vyššia, mala úctyhodných 180 cm a skvele formovanú postavu. Už pri písaní na staronovom pokeci som postrehol, že to nepôjde až tak v kľude. Chcelo to vidieť veci dopredu. A tak som si zaobstaral alter ego, aby som nešliapal vedľa.

Zviesť namyslenú osobu nie je ťažké, pretože jej najhoršia vlastnosť ju robí zároveň najzraniteľnejšou. Stačí jej poťahať medové motúzy popod fúzy a predstierať pokoru a uznanie. Ale kalap dole, bola luxusná. Oblečená v značkových handrách, upravená do najmenšieho detailu, už len šľahačku na klitoris a bola by dokonalá. Síce, zo šľahačky by som sa asi zosral.

Po pár týždňoch friendship písania a chválenia jej dokonalosti sme sa „spontánne“ stretli. Bolo to jedno z tých stretnutí, kde ona nemá ani páru o tom ako sa ten druhý cíti. Literárne povedané, dve hodiny na večeri s Namyslenou boli asi ako slabá dovolenka s Hitlerom. Alebo dlhá s Goebelsom? Vrcholne diktátorský štýl vedenia konverzácie mi vlastne vyhovoval, nemusel som tvoriť témy a tak som sa len usmieval.

Celá šťastná, že našla poslucháča, ktorý si ju navyše váži a skladá jej komplimenty, sa postupne vyfarbila s pribúdajúcim fernetom. Charakter slizký ako keď sa jebú dva slimáky v pľuvátku ma neprekvapil. Ani fakt, že mala viac chlapov ako som ja v živote rožkov zjedol. Taktiež ma neprekvapilo že všetci museli byť minimálne high-end megaturbo prachatí vysoko postavení bla bla bla... časom začala nudiť.

Nakoniec som bol rád že som prišiel autom a nepil som, pretože ak by sa tak stalo, tak na konci večera by som lízal čašníčkam riť len aby mi dali tip kde sa dá rýchlo zohnať crack. Žartujem, crack neberiem, to som počul v jednom filme. Namyslená zmĺkla keď som súhlasil s pozvaním k nej domov. Rodinný dom na vidieku.

Podobne ako pri rozprávaní, aj v posteli bola nudná. Škoda len že nie tak vlhká, ako tí slimáci v pľuvátku. Viera ju položila na kríže a prijala telo pána. Prevrátila oči a začala pišťať ako miništranti v sakristii po omši. Tá pina ešte aj orgazmus predstierala. Nebyť toho, že si ju pri tom natočím, na hovno večer.

Čítaj viac...

8.6.2009

Kniha o holkách z pokecu?

Vážení priatelia, nepriatelia a ženy. Ako som avízoval nedávno v ankete na blogu, prišiel čas kedy ste sa dočkali ďalšieho sústa z môjho pera. Dvojzmysel. No takže je tu čas na článok bez sexu, no s prísľubom ukojenia zvedavosti...


Prechádzam sa tak svetom a popri iných aktivitách sa zvítavam so svojimi fanúšikmi ako pápež. Nemám síce Prada topánky ani nacistický úsmev, ale tiež mám rád vajcia voľne pohodené pod sutanou. A popri tom som dostal niekoľko podnetov/otázok smerujúcich k tomu, či by som nechcel pretaviť moje zvrhlé dobrodružstvá do knihy. Chcel. Ja to vidím takto:

HOLKY Z POKECU
jedinečná kniha plná pikantných príbehov ktoré sa odohrali na pokeci,
v ktorých nechýba humor, sex a zábava.


Viac ako 73 000 návštevníkov za rok 2008 si prečítalo
280 000 krát články najpopulárnejšieho blogu o sexe na Slovensku.
Teraz prichádza knižné vydanie, ktoré obsahuje navyše:

10 nových článkov o holkách z pokecu
5 unikátnych receptov na zvádzanie dievčat
a jeden neuveriteľný zážitok

Čítajte bez internetu, kedykoľvek, kdekoľvek!


Čo vy na to?

Budem rád ak sa vyjadrite kliknutím na jeden z nasledujúcich odkazov, prípadne v komentári pod článkom. Nemusíte sa starať o nič ostatné, na všetko príde správny čas. Len ma zaujíma, aký by bol záujem z mojej čitateľskej obce. Odpoviem na všetky otázky.

Áno, chcem takú knihu
Nechcem takú knihu
Mám dotaz pán pokecológ!



Čítaj viac...

17.3.2009

Cigareta

Cigareta bola malá smradľavá špina, počarovný typ so smiechom ako Jennys zo seriálu Priatelia. Sprevádzal ju všadeprítomný cigaretový dym a Marlborky lightky. Mala však vyzývavú tvár s výrazným rúžom, tak reku prečo nie.

Tento príbeh nemá vyznieť ako kampaň proti fajčeniu, ale žiaľ najsilnejšie spomienky vo mne práve zanechala táto časť. Cigareta sa mi ozvala sama od seba, na civilný nick, že chce pokecať. Netrvalo to dlho a stretli sme sa, v priateľskom duchu plnom zábavných príhod a s nepokojným mieškom som ju opantával svojimi pôvabmi.

Páčilo sa mi ako skladá slová, bolo to niečo ako dieťa, ktoré sa hrá na dospelého. Mávala neustále prítomnou cigaretou okolo seba, trieskala sa po kolene keď bolo niečo smiešne a vôbec – nebola typom kalokagatickej ženy. Bola asi 160 cm nízka, mala dobre formovanú postavu, obliekala sa ako olašská cigánka a dopĺňala sa lesklými prvkami. Prstene, retiazky, náušnice - obrovské kruhy čakajúce kým ich niekto zapáli a preskočí cez ne motorka.

Cigareta bola prostá osoba, nemohol som používať cudzie slová, pretože nevedela zakryť rozpaky z ich nepochopenia. Občas pičovala, nemala veľmi vyvinutý zmysel pre taktnosť v komunikácii. Nerozumela metaforám, keď sa smiala otáčal sa celý bar. Mala sexy medzierku medzi zubami, havranie vlasy a mala ju vyholenú.

Vozila sa na menšom aute, ktoré pripomínalo svojou vôňou PNS stánok. Keď roztiahla nohy, pozerala na mňa malinká nezahojená rana. V tej chvíli by som prisahal, že to bolo prvý krát v živote, čo som videl, ako sa na mňa kunda smeje. Iná káva bola, keď malinkatá Cigareta nasadla a začala rajtovať akoby na mne chcel ujsť pred policajtmi. Svoju subtílnu postavu si kompenzovala neuveriteľne akčným výstupom.

Čo čert nechcel, Cigareta bola z tých typov, ktoré sa radi pri sexe s neznámymi bozkávajú. Po tom ako vyfajčila krabičku cigariet sa mi snažila vopchať svoj jazyk do môjho nefajčiarskeho gágora. Tak som ju radšej schmatol za vlasy a tváril sa že ju chcem natvrdo.

Cigareta zvýskla od prekvapenia, stiahla vnútorné svaly a to bola jazda. Navzdychala celé auto tabakom, ani som nemusel byť fajčiar, aby som bol sfajčený. Ako únikový východ som zvolil jednoduchú taktiku – hryzol som ju do cicky. Zabolelo, prestala, skončili sme, rozlúčili sa. Keď som odchádzal, ešte po mne skríkla: „Nemáš ďujtov?“
Čítaj viac...

4.2.2009

Kruhoústnica

Na prvý pohľad nevyzerala, že má mentálnu vadu. Maličká šereda. Keď som k nej kráčal, myslel som že je maličká preto lebo je ďaleko, ale uvedomil som si, že som už pri nej a ona vyzerá ako uväznená v perspektíve. Sukňu mala zrejme požičanú od Raťafáka Plachtu.

Vzal som ju do istej sobotnej inštitúcie, kde sa podáva veľa alkoholu a dá sa tam stratiť v dave. Popíjali sme pri bare a ja som ju s nezáujmom počúval. Bola z dediny, mala nevkusný oranžový sveter ako Kunta Kinty, doladený k ryšavým vlasom a očká ako hviezdičky. Nie také jasné, ale jedno hore a druhé dole. Život s ňou by som si vedel predstaviť len ak by bola môj drvič odpadu zavretý pod kuchynským dresom.

„Ak chceš, ukážem Ti niekedy zbierku mojich športových trofejí,“ zašvitorila neveľkými okrúhlymi ústočkami ako kapor. „Ty máš možno tak trofej za dochádzku,“ pomyslel som si, no v skutočnosti som zdvorilo odmietol. Alkohol tiekol prúdom a malej žabe sa rozväzovali ústa čoraz viac. Už to vyzeralo že ma pozve k sebe stráviť noc. Leda tak bartolomejskú...

Táto malá ryšavá sebavedomá ryba mala niečo do seba, keď tancovala tak plašila skákajúcimi cickami všetkých okolo. To bolo asi tak všetko. Určite mala však kopec skvelých predností na ktoré som nemal čas prísť. Vyzerala, že sa vie rýchlo modliť, srať s láskavým výrazom v tvári a otvárať pivové fľaše v očnom oblúku.

Napokon som pri odprevádzaní neodolal jej okrúhlym ústočkám. Strčiť jej ho do úst bolo menšie zlo, ako počúvať tie „nenápadné“ narážky a pozvania na trofeje za dochádz... ehm za šport. Kruhoústnica sa ukázala ako celkom šikovná, ani kolená od snehu si nezašpinila. No nič. Nevyspal som sa s ňou. Čas od kedy by sme skončili do odchodu domov by bola definícia večnosti, sexuálny akt by ma zrejme zaskočil. Pretancovala celý večer, veľa pila a bola nemotorná. Ak niečo viem dobre, tak je to odhad situácie. A táto neveštila nič svetoborné. Sex by prichádzal do úvahy len v prípade, ak by spala s otvorenými ústami.
Čítaj viac...

19.12.2008

Vianočná úvaha

Sú to už vaše druhé Vianoce s Pokecológom. Čas pozastaviť sa nad uplynulým rokom, spočítať v notese počet pretiahnutých holiek z pokecu, pozrieť denník nesplnených prianí, urobiť si rozpis ďalších prác, pochváliť sa a sťažnosti vynechať.

Uplynulý rok sa niesol v znamení niekoľkých zmien. Ako každý iný. Prečítal som si svoju minulovianočnú úvahu, aby som videl či som spravil nejaký krok vpred. Zero. Pohľaďme spoločne na moje minuloročné prianie:

Elegantná, moderná tmavovláska. Nemusí mať veľké kozy, ani vždy pripravený pekáč kedy si zažiadam. Stačí raz za dva-tri dni. Takých sú však stovky...


Toho roku som sa k stovke ani až tak nepriblížil ako som pôvodne chcel, no môžem povedať, že som stretol pár zaujímavých vnútorne krásnych holiek. Tú výnimočnú, ktorá si teraz číta tieto riadky a smeje sa svojimi jebavými očami pozdravujem ;-) Neviem čím to je, ale už sa mi nedarí tak rýchlo oblbnúť 16ročné žaby, pretože strácam prehľad o tom aké korálky sa nosia, ktorý muzikant je teraz idol a kde majú lacnú marihuanu.

V priebehu uplynulého roka ma kontaktovalo 96 ľudí na ICQ, stránku navštívilo 71 364 návštevníkov, ktorí si pozreli 280 tisíc stránok môjho blogu. Veľa? Málo? To nechávam na vás. Za tento rok napísali o mne jeden článok, ja som napísal len 14 článkov a sťažnosti o ich nedostatku mi chodia dodnes. Teším sa im.

Dovoľte aby som si poprial krásne Vianoce strávené v žene, veselého Silvestra v inej, Nový rok v jej sestre, skrátka nech to bude naďalej pestré... Inak, aj mňa naštívil Ježiš a vykúpil vás, alebo ak chcete nechal mi pre vás darček - od tejto chvíle bez reklamy.
Čítaj viac...