Mikulášsky príhovor

Tretie Vianoce u Pokecológa sa blížia. Ľudia vešajú pomaly na stromčeky gule a premýšľajú, či Poko namiesto gulí vešá na stromček sušené pindy a či namiesto pečených koláčikov nepečie nejakú buchtu zasa. Pozrime sa na uplynulý rok, mikundulášsky vinš a pár sprostých poznámok na tému pokecológia.

Čítal som si svoju minuloročnú úvahu a ešte tú pred ňou. Samé dumy. Počet článkov toho roku žalostne klesol, ak to takto pôjde ďalej, tak o rok bude jediným už len Vianočná úvaha. Nebojte sa, nepôjde, vymyslel som niečo, čo sa Vám bude páčiť a kvôli čomu (sa sem) máte prečo vracať. Čakajú nás súťaže, kurvy, lacné víno a kopec fotiek.

Tento rok celkom prial holkám z pokecu, no menej môjmu peru. Stáva sa zo mňa lenivá kurva, ktorá sa s Vami nechce deliť o zážitky, ktoré sú stále o tom istom. Samozrejme, dievčatá sú stále iné. Stretol som toho roku rôzne holky z pokecu – tak hlúpe, že keď dostanú menštruáciu, tak si myslia že ich niekto bodol nožom. Dievčatá tak škaredé, že by som ich nevylízal, ani keby sa vykúpali vo whisky. Dievčatá krásne, až som myslel že mi ich niekto zaplatil. Celé kŕdle ženských tiel, kozičiek toľko ako na pukacom papieri od piána, bobrov, lastúr, baranov, škaredých rán...

Rok bol plodný aj na Vás, čitateľov. Bizarné komentáre, vrelé odporúčania, ľútosti, blahoželania, ale i prejavy pubertálneho kokotizmu – to všetko k pokecológii patrí. Aj Vaše dotazy, ako zbaliť babu, čo jej písať, ako ju udržať. Čítajte receptár ľudia, základné veci sú v ňom rozpísané, na ďalších sa pracuje !

Prajem Vám veľa mandarínok, šťavy kde ju potrebujete, teplej vlhkosti na prianie. Aby ste si nemuseli umývať po sexe vtáka savom, aby chlapci podľahli dievčenským čarom. Určite sa pred Vianocami ešte zastavím vysloviť novoročný vinš, dovtedy čakajte určite aspoň jeden článok.
Čítaj viac...

Špina

Špina sa celkom dobre maskovala, na prvý, ani na druhý pohľad nebolo vidieť čo je presne zač. Musím sa priznať, že toto nie je veľmi lichotivá holka z pokecu, ktorá podľahla môjmu čaru. Ale psychiater vravel, že občas pomôže na prekonanie traumy, ak sa podelíme s blízkymi. Počúvajte ma blízki moji...

Kráčal som údolím pokecu ako Abrahám po púšti. Hľadal som miesto, kde by som sa zložil, oddýchol si od ťažkých starostí (či si ráno dám orieškové maslo, alebo džem) a rozosial sa na nejaké bruško, prípadne peknú tvár. Preberal som fotky užívateliek, profily a rozhadzoval siete. Zabralo Vás niekoľko, no vybral som si jednu.

Špina bola hravá mrcha s krásnymi fotkami a lákavým profilom. Nabádala pisateľov nepriamo k sexu, no keď to niekto skúsil, padol na hubu. Potom stretla mňa. Dovtedy nepriestrelná obrana šikovných viet a pichľavých slov sa zrazu stratila v čiernej diere. Áno, presne v mojich miestach, kde ľudia mávajú srdce.

Užívala si moju pozornosť, najprv na pokeci, potom na večeri v príjemnom podniku, do ktorého sa tak skoro už nevrátim. Špina v ňom totiž príliš okato pútala pozornosť, jednak svojou modelkovskou postavou a tiež aj šatami, ktoré by sa dali nosiť v náprsnom vrecku. Exkluzívny kus. Nesúď knihu podľa obalu, sa potvrdilo aj teraz.

Prvá lastovička podozrenia ma začala dlabať do oka v jej byte. „Handry porozhadzované ešte aj na lustri, ako po domovej prehliadke? No nič...“ tváril som sa ako svadobčan, čo sa teší na risky naďalej. Vyzliekol som ju už po tme, pri hrajúcej hudbe, ktorá mi nič nehovorila. Šeptala mi vulgárne návrhy a správala sa presne v duchu hesla „V posteli štetka, v kuchyni gazdiná a v spoločnosti dáma.“ Až na to, že v kuchyni sme neboli.

Druhá lastovička už nebola lastovičkou, ale taký fajný gunárik. Šahnem na podvozok – húštie! Originál naturálna superkosť. Prvé čo ma v tej chvíli napadlo: rýchlo kukaj na pazuchy bratu... No to už som tápal rukou po mieste, kde by som mal mať odložené nohavice. Slastne som si vydýchol, oholené. Tá pina si myslela, že ten slastný ston bol kvôli nej.

Keď som ju chcel pohladiť tou rukou šmátralkou po tvári, nemilo som sa prekvapil. Atmosféra skysla, ruka nevoňala láskou a nehou, s akou som jej ju chcel položiť na líce. Keby som tak spravil, tak sa asi prilepí. Kurňa, tak keď už si pozvem bujaka na sex, tak sa predtým aspoň umyjem, ta kde sme hej? Inak sex bol fajn, prikladala na mňa kožuch zo všetkých strán a ja som sa už videl ako píšem tento článok.

Inak najkrajšie sú rána, keď sa zobudím vedľa krásnej ženy, no nesmiem mať prst od hovna. Prečo? Sám neviem, možno sa nastokla keď som spal....
Čítaj viac...

Vaša Jasnosť

Medzi Lozornom a Plaveckým Štvrtkom som stratil súdnosť. Súhlasil som so stretnutím s mojou fanynkou. Hovorím si, aj tak nemám čo robiť v pondelok, tak sa zastavím, aby som poctil svoj falus jej prítomnosťou. Plný očakávania a semena som sa približoval k miestu stretnutia, nejakej reštaurácii, kde keby horelo tak sa skoro nič nestane, lebo stoly a stoličky boli kovové. Prekvapenie...


Priatelia, nepriatelia a ostatní,
dovoľte mi aby som Vám oznámil senzačnú novinku. V uplynulých hodinách sa mi podarilo po dôkladnej príprave a náročnom realizovaní splniť si sen. Spoznal som jednu z deviantných autoriek nového slovenského webu, ktorý vznikol síce len nedávno, ale už teraz na seba viaže aj niektoré holky z pokecu. Kefoval som s Vašou Jasnosťou :D

Vaša Jasnosť, ako sa rada necháva titulovať, je mladá pipka, ktorá študuje vysokú školu, píše s troma kamarátmi už spomínaný blog a dobre fajčí. Používa sofistikované slová, je sarkastická, cynická mrda s veľkými kozami, ktorá chcela so mnou nadviazať spoluprácu. Myslel som síce pozitívne ako HIV test Matky Terezy, no takú ponuku ako na mňa vytasila som nečakal.


„Nechcel by si písať pre deviantov?“
„Ani piči,“ pomyslel som si už tradične a odpovedal som so záujmom: „Váááu, a to je kto?“ Lebo ak niečo ako Slovenské občianske združenie pre posilňovanie mravov a ľudskosti, tak som zapálený pre vec ako fakľa hneď.“
„To je čo zas?,“ hodila Jasnosť medzi rečou, otvárajúc pohotovo notebook.
„Ty nevieš kto je Milan Šupa - víťaz najhoršieho blogu na humne za tento mesiac?“
Nevedela. Po pár riadkoch textu sa začala nepríčetne smiať, ako keby bečiace jahňa išlo na bicykli s kockatými kolesami. Jej tyrkysové* oči boli veľmi príjemné a s pribúdajúcim množstvom vína čoraz viac koketné.
* - Tip farebného škriatka: táto farba dostala svoje meno podľa vzácneho kameňa tejto farby. Opýtaj sa mamičky, či nemá prsteň s tyrkysom, aby si si mohol túto farbu dobre pozrieť.

Janosť nie je typ, ktorej stačí k peknému večeru knižka, hrnček čaju a dlhé objatie. Potrebuje zábavu (nie takú). Slovné prestrelky, narážky a doberačky. Keď jej došlo, že z našej spolupráce bude leda tak senzačný sex, vzdala prehováranie ma na pisateľskú kariéru.

„Teraz, keď si odmietol spoluprácu, aké máme možnosti?“ štebotla klipkajúc.
„Napijeme sa fľaše jedu a budeme dúfať, že ten ďalší život bude lepší. Piješ prvá.“ riekol som bez mihnutia oka podávajúc jej červené víno. Znova úsmev, teraz sa mi zdal iný. Krajší a lepší.
„Usmievaš sa kvôli mne, alebo sa v Tebe pohli venušine guličky?“ dal som posledný klinček do rakvy a v juboxe mohli zapnúť „Už ma obkľučujú...“

Už už to vyzeralo, že sa z nás stanu kamoši. Odprevadil som ju na taxík, odviezol som sa s ňou. Na zadnom sedadle sme sa začali ošahávať a ja už som vedel, že sa blíži čas na výron a to môj vták nemal ani hodinky. Keď sme vystúpili, Jasnosť odomkla vchod, ja som sa šupol v odprevádzacej reči dnu... chvíľu sme sa doberali a potom kľakla na kolená. Neprosila, hltala.

Ďakujem za povolenie zverejniť článok, i keď si si ho určite predstavovala inak :D
Čítaj viac...

Vedátorka

Už dlho predlho som si písaval s Vedátorkou, klasickou suchárkou bez zmyslu pre humor zahĺbenou do svojej práce. Nemala žiadne čaro, žiadnu charizmu, no mala nenormálne telo. Jedno zo sto, také, čo podľa neho určite robia figuríny na výkladu.


Pracovala ako doktorandka na nejakej škole, výskum a vývoj vecí, ktorým nerozumiem a nedokázal som predstierať ani len záujem. Myslím, že chémia, alebo medicína, biele plášte, ortopedické šľapky. Na pokeci písavala počas dňa, z práce keď mala voľnejšie. Sofistikovaná vrava, vážne témy, seriózny prístup – čistý ja :D

Zelené oči ako olivy v martini, vysoká, štíhla, 75C, krásne tvarované boky, husté a dlhé vlasy, krajšej farby ako hovno po hovädzom steaku – to bola Vedátorka. Nevedela sa však obliecť, šedá myš v rifliach, nemožných krpciach ako z Rumunska, volániková blúzka ako rekvizita z divadla.

Vedátorka bola presne ten typ, ktorý keby sa chcel rozprávať o hudbe a ja by som sa opýtal „Rada jebeš na klavíri?“, tak by opustila miestnosť a už nikdy sa neozvala späť. Citlivé zaobchádzanie bola prvá voľba, druhá becherovka.

Musel som absolvovať až tri stretnutia, aby som sa dostal k vedeckej pinduľke. A to Vám bol zážitok, nielen vnútorná, ale aj vonkajšia krása. Kožúšok jemnejší ako podvozok na činčile , ktorá vyhrala medzinárodnú súťaž, zostrih ako zo salónu Wella. Bolo jasné, do ktorej časti Vedátorka investuje najviac – do ružovej rozmárie! Pysočky ako uši zo škôlkára, klitoris ako kukurička z Bonduelle (nie táto, ale táto), výstelka ako čiapka pre batoľa. Jedna balada.

Žulo sa to lepšie ako hubba bubba s whisky príchuťou. Po predjedle prišla na rad balada o nepoľnom vtákovi. Vedátorka neprekvapila, keď si ľahla na mŕtveho chrobáka, ani keď sa chcela neustále bozkávať. Ležala podomnou celý čas ako mechanik v montážnej jame pod lowrider žigulíkom, až kým nepocítila miesto odkiaľ vyteká olej.
Čítaj viac...

Namyslená

Mala hrubý hlas ako lano na sťahovanie piána, dlhé blond odrastené vlasy a kockatý smiech. Od počiatku bolo jasné, že ide o namyslenú fiflenu, okolo ktorej sa musí točiť celý svet. Síce ho tak dlhého nemám, ale obtočiť som skúsil.

Občas sa stane každému z nás, že sa musí obetovať pre vyššie dobro. Namyslená v tomto prípade bola ozaj vyššia, mala úctyhodných 180 cm a skvele formovanú postavu. Už pri písaní na staronovom pokeci som postrehol, že to nepôjde až tak v kľude. Chcelo to vidieť veci dopredu. A tak som si zaobstaral alter ego, aby som nešliapal vedľa.

Zviesť namyslenú osobu nie je ťažké, pretože jej najhoršia vlastnosť ju robí zároveň najzraniteľnejšou. Stačí jej poťahať medové motúzy popod fúzy a predstierať pokoru a uznanie. Ale kalap dole, bola luxusná. Oblečená v značkových handrách, upravená do najmenšieho detailu, už len šľahačku na klitoris a bola by dokonalá. Síce, zo šľahačky by som sa asi zosral.

Po pár týždňoch friendship písania a chválenia jej dokonalosti sme sa „spontánne“ stretli. Bolo to jedno z tých stretnutí, kde ona nemá ani páru o tom ako sa ten druhý cíti. Literárne povedané, dve hodiny na večeri s Namyslenou boli asi ako slabá dovolenka s Hitlerom. Alebo dlhá s Goebelsom? Vrcholne diktátorský štýl vedenia konverzácie mi vlastne vyhovoval, nemusel som tvoriť témy a tak som sa len usmieval.

Celá šťastná, že našla poslucháča, ktorý si ju navyše váži a skladá jej komplimenty, sa postupne vyfarbila s pribúdajúcim fernetom. Charakter slizký ako keď sa jebú dva slimáky v pľuvátku ma neprekvapil. Ani fakt, že mala viac chlapov ako som ja v živote rožkov zjedol. Taktiež ma neprekvapilo že všetci museli byť minimálne high-end megaturbo prachatí vysoko postavení bla bla bla... časom začala nudiť.

Nakoniec som bol rád že som prišiel autom a nepil som, pretože ak by sa tak stalo, tak na konci večera by som lízal čašníčkam riť len aby mi dali tip kde sa dá rýchlo zohnať crack. Žartujem, crack neberiem, to som počul v jednom filme. Namyslená zmĺkla keď som súhlasil s pozvaním k nej domov. Rodinný dom na vidieku.

Podobne ako pri rozprávaní, aj v posteli bola nudná. Škoda len že nie tak vlhká, ako tí slimáci v pľuvátku. Viera ju položila na kríže a prijala telo pána. Prevrátila oči a začala pišťať ako miništranti v sakristii po omši. Tá pina ešte aj orgazmus predstierala. Nebyť toho, že si ju pri tom natočím, na hovno večer.

Čítaj viac...

Kniha o holkách z pokecu?

Vážení priatelia, nepriatelia a ženy. Ako som avízoval nedávno v ankete na blogu, prišiel čas kedy ste sa dočkali ďalšieho sústa z môjho pera. Dvojzmysel. No takže je tu čas na článok bez sexu, no s prísľubom ukojenia zvedavosti...


Prechádzam sa tak svetom a popri iných aktivitách sa zvítavam so svojimi fanúšikmi ako pápež. Nemám síce Prada topánky ani nacistický úsmev, ale tiež mám rád vajcia voľne pohodené pod sutanou. A popri tom som dostal niekoľko podnetov/otázok smerujúcich k tomu, či by som nechcel pretaviť moje zvrhlé dobrodružstvá do knihy. Chcel. Ja to vidím takto:

HOLKY Z POKECU
jedinečná kniha plná pikantných príbehov ktoré sa odohrali na pokeci,
v ktorých nechýba humor, sex a zábava.

Viac ako 73 000 návštevníkov za rok 2008 si prečítalo
280 000 krát články najpopulárnejšieho blogu o sexe na Slovensku.
Teraz prichádza knižné vydanie, ktoré obsahuje navyše:

10 nových článkov o holkách z pokecu
5 unikátnych receptov na zvádzanie dievčat
a jeden neuveriteľný zážitok

Čítajte bez internetu, kedykoľvek, kdekoľvek!

Čo vy na to?
Budem rád ak sa vyjadrite kliknutím na jeden z nasledujúcich odkazov, prípadne v komentári pod článkom. Nemusíte sa starať o nič ostatné, na všetko príde správny čas. Len ma zaujíma, aký by bol záujem z mojej čitateľskej obce. Odpoviem na všetky otázky.

Áno, chcem takú knihu
Nechcem takú knihu
Mám dotaz pán pokecológ!



Čítaj viac...

Cigareta

Cigareta bola malá smradľavá špina, počarovný typ so smiechom ako Jennys zo seriálu Priatelia. Sprevádzal ju všadeprítomný cigaretový dym a Marlborky lightky. Mala však vyzývavú tvár s výrazným rúžom, tak reku prečo nie.

Tento príbeh nemá vyznieť ako kampaň proti fajčeniu, ale žiaľ najsilnejšie spomienky vo mne práve zanechala táto časť. Cigareta sa mi ozvala sama od seba, na civilný nick, že chce pokecať. Netrvalo to dlho a stretli sme sa, v priateľskom duchu plnom zábavných príhod a s nepokojným mieškom som ju opantával svojimi pôvabmi.

Páčilo sa mi ako skladá slová, bolo to niečo ako dieťa, ktoré sa hrá na dospelého. Mávala neustále prítomnou cigaretou okolo seba, trieskala sa po kolene keď bolo niečo smiešne a vôbec – nebola typom kalokagatickej ženy. Bola asi 160 cm nízka, mala dobre formovanú postavu, obliekala sa ako olašská cigánka a dopĺňala sa lesklými prvkami. Prstene, retiazky, náušnice - obrovské kruhy čakajúce kým ich niekto zapáli a preskočí cez ne motorka.

Cigareta bola prostá osoba, nemohol som používať cudzie slová, pretože nevedela zakryť rozpaky z ich nepochopenia. Občas pičovala, nemala veľmi vyvinutý zmysel pre taktnosť v komunikácii. Nerozumela metaforám, keď sa smiala otáčal sa celý bar. Mala sexy medzierku medzi zubami, havranie vlasy a mala ju vyholenú.

Vozila sa na menšom aute, ktoré pripomínalo svojou vôňou PNS stánok. Keď roztiahla nohy, pozerala na mňa malinká nezahojená rana. V tej chvíli by som prisahal, že to bolo prvý krát v živote, čo som videl, ako sa na mňa kunda smeje. Iná káva bola, keď malinkatá Cigareta nasadla a začala rajtovať akoby na mne chcel ujsť pred policajtmi. Svoju subtílnu postavu si kompenzovala neuveriteľne akčným výstupom.

Čo čert nechcel, Cigareta bola z tých typov, ktoré sa radi pri sexe s neznámymi bozkávajú. Po tom ako vyfajčila krabičku cigariet sa mi snažila vopchať svoj jazyk do môjho nefajčiarskeho gágora. Tak som ju radšej schmatol za vlasy a tváril sa že ju chcem natvrdo.

Cigareta zvýskla od prekvapenia, stiahla vnútorné svaly a to bola jazda. Navzdychala celé auto tabakom, ani som nemusel byť fajčiar, aby som bol sfajčený. Ako únikový východ som zvolil jednoduchú taktiku – hryzol som ju do cicky. Zabolelo, prestala, skončili sme, rozlúčili sa. Keď som odchádzal, ešte po mne skríkla: „Nemáš ďujtov?“
Čítaj viac...

Kruhoústnica

Na prvý pohľad nevyzerala, že má mentálnu vadu. Maličká šereda. Keď som k nej kráčal, myslel som že je maličká preto lebo je ďaleko, ale uvedomil som si, že som už pri nej a ona vyzerá ako uväznená v perspektíve. Sukňu mala zrejme požičanú od Raťafáka Plachtu.

Vzal som ju do istej sobotnej inštitúcie, kde sa podáva veľa alkoholu a dá sa tam stratiť v dave. Popíjali sme pri bare a ja som ju s nezáujmom počúval. Bola z dediny, mala nevkusný oranžový sveter ako Kunta Kinty, doladený k ryšavým vlasom a očká ako hviezdičky. Nie také jasné, ale jedno hore a druhé dole. Život s ňou by som si vedel predstaviť len ak by bola môj drvič odpadu zavretý pod kuchynským dresom.

„Ak chceš, ukážem Ti niekedy zbierku mojich športových trofejí,“ zašvitorila neveľkými okrúhlymi ústočkami ako kapor. „Ty máš možno tak trofej za dochádzku,“ pomyslel som si, no v skutočnosti som zdvorilo odmietol. Alkohol tiekol prúdom a malej žabe sa rozväzovali ústa čoraz viac. Už to vyzeralo že ma pozve k sebe stráviť noc. Leda tak bartolomejskú...

Táto malá ryšavá sebavedomá ryba mala niečo do seba, keď tancovala tak plašila skákajúcimi cickami všetkých okolo. To bolo asi tak všetko. Určite mala však kopec skvelých predností na ktoré som nemal čas prísť. Vyzerala, že sa vie rýchlo modliť, srať s láskavým výrazom v tvári a otvárať pivové fľaše v očnom oblúku.

Napokon som pri odprevádzaní neodolal jej okrúhlym ústočkám. Strčiť jej ho do úst bolo menšie zlo, ako počúvať tie „nenápadné“ narážky a pozvania na trofeje za dochádz... ehm za šport. Kruhoústnica sa ukázala ako celkom šikovná, ani kolená od snehu si nezašpinila. No nič. Nevyspal som sa s ňou. Čas od kedy by sme skončili do odchodu domov by bola definícia večnosti, sexuálny akt by ma zrejme zaskočil. Pretancovala celý večer, veľa pila a bola nemotorná. Ak niečo viem dobre, tak je to odhad situácie. A táto neveštila nič svetoborné. Sex by prichádzal do úvahy len v prípade, ak by spala s otvorenými ústami.
Čítaj viac...