Predvianočný zhon

Uhorková sezóna. Predvianočný zhon, skúškové obdobia, klesajúce teploty. To všetko dokopy a ešte trochu viac sa podpísalo, že som sa uložil na zimný spánok. Hibernujem ako medveď, nebehám za sukňami, v zime žiadne nie sú, venujem sa práci a publikačnej činnosti.

Pred nedávnom som sa vyslovil v jednom rozhovore, že sa mám aj iné aktivity v živote, ako pokecológiu. Áno je to tak, nežijem pokecom, mám aj reálny život. Opíjanie, spev, nemotorný tanec, literárna činnosť, občas film, ženy ľahkých mravov nepoznajúce pokec a moji priatelia. Klasika. Dostal som dávnejšie otázku, ako by mala vyzerať moja ideálna žena. Koho to nezaujíma, nech preskočí nasledujúci odstavec.

Elegantná, moderná tmavovláska. Keď sa usmeje, tak cítim úprimnosť, keď je jej smutno, je aj mne. Má pochopenie pre moju individualitu, dáva mi priestor na svojich známych a dôveruje mi. Nemusí mať veľké kozy, ani vždy pripravený pekáč kedy si zažiadam. Stačí raz za dva-tri dni. Má ma rada, správa sa ku mne nežne a občas robí tie skvelé drobnosti, ako hladkanie vlasov, alebo škrabkanie len tak, lebo sa jej chce. Takých sú však stovky...

Neznášam Vianoce, rok čo rok sú komerčnejšie a pokec je zasratý od inzerátov a ľudí, ktorým sa nechce ísť vonku, keď nie je leto. Cipky tučnejú, veľa jedia a učia sa. Potom príde slávnostný deň, ktorý pominie a celé dni príprav sa rozplynú ako prd nad posteľou. Človek môjho typu sa na Vianoce stretáva s jednou anomáliou. Ženy, ktoré so mnou mali sex sa začnú ozývať, čo dostanú ako darček. A nie sú dve...

Zamilovanosť priatelia je stav mysle, ktorý nie je priamo emóciou, ale emócie znásobuje. Ak je človek zamilovaný, v mozgu zdieľa okruhy spolu so stavmi posadlosti, vášne, opilosti, smädu a hladu. Vezmime si do úvahy, že ak preskočí medzi ľuďmi iskra, logicky vzplanú vášňou, keď sa pritom opijú a pijú veľa, sú potom hladní, dalo by sa uvažovať, že prežívajú kvázi zamilovanosť. Absurdná konštrukcia, ale whisky mi našepkala, že by to mohlo zabrať.

Kľúčom a zároveň najťažšou časťou je práve úvodná iskra, na ktorej si môžeme neskôr rozložiť ohník v ktorom skôr, či neskôr zhoríme ako fakľa. Otázne ostáva, koľko krát musíme zhorieť, aby sme nezakladali ohník stále nespoľahlivo. U každého je to individuálne. Niekto donesie osem kanistrov benzínu a zažíva grandiózne otvorenie vatrou, potom však zvyšok večera len dohorieva, až kým nezhasne. Opačný prípad, z malého ohníka sa vytvorí vatra. Blbé na tom je, že žiaden oheň nehorí večne, verím že aj ten olympijský im už pár krát zhasol.

Určite si mnoho z vás myslí, že Pokecológ sa považuje za nadčasového jedinca, ktorý požral všetku múdrosť sveta, schopný vytrtkať všetko čo dýcha a nevyliezlo na stromy. Ak to nie je taká škaredá žena, ktorej fotku nepustí v maili antivírus. Nepravda, prečo by ste ma tu o sebe nenašli článok? ;-)