Fanynka

V archíve starého lišiaka Pokecológa sa našiel starý článok o jednej nenásytnej fanynke z prostredia strednej školy. Pozrite sa, aká holka z pokecu ma chcela spoznať cez svoje lono.

Keď som zakladal tento blog nepredpokladal som, že sa stretne s takým úspechom. V podstate, nepredpokladal som, že ho niekedy založím. Teraz, keď vidím vaše usmiate tváre, vašu zvedavosť pri čítaní každého slova, chcem v ňom pokračovať.

Ozvala sa sama. Vraj ma číta pravidelne a dobre sa pri mne baví. Bola krásna, mladá a drzá. Nerobilo jej problém písať o veciach ku ktorým sa obyčajní ľudia dostanú po rokoch manželstva. Cítil som z nej zvedavosť a to bol kľúč.

Fanynka ma mala naozaj rada. Písala mi pravidelne pár dní, možno týždňov. Nesledoval som to pozorne, nie je jediná. Ale táto bola iná. Chcela viac, viac a viac. Vypytovala sa, tvárila sa naozaj akoby mala záujem. Možno práve môj blog bol na mne to najkrajšie.

Znie to zvrhlo, ale určite to chcela skúsiť s takým arogantným bastardom. Potrebovala vedieť, či som taký naozaj. Stretli sme sa a… bol som taký naozaj :-) Ako neskôr povedala v mojom objatí „myslela som si že si ľadová kocka“. Ach tie ženy…

Fanynka mala krásne telo, plné prsia, skvelo tvarované pery. Dokázala byť tak skvelá, že vyzerala dobre aj v obyčajnej riflovej bunde. Jej dlhé nohy sľubovali malý priestor na spanie v jednej posteli a silné zovretie vnútorných svalov panvy. Hýbala sa pomaly, lenivo, rozprávala málo. Tichá voda.

„Je ťažké zvázať niekoho, kto číta vaše metódy“, pomyslel som si popri jej smiechu, ktorý bol odpoveďou na pozvanie do izby, kde sa kuchtí blog. Prišla. Tieto typy skátka musíte milovať, vedia že ste zviera a nevadí im to. Neodolal som, chvíľu som nemyslel na nič okrem nej.

Nebola romantička, vyhovovalo mi to. Netrebalo kupovať kvety od podlízavých predavačov v bare, netrebalo rozprávať o hviezdach. Dokonca som nemusel ani sviečky z auta vybrať aby bola romantika. Stačil som ja a jej chcenie.

Ráno sa prejavila romantika naplno. Sladko som sa opýtal „čo robíš?“ keď sa zasnene dívala do blba tak ako to len ona vedela. „Čakám kým ma pretiahneš.“ odvetila sucho, nenútene a spokojne sa otočila mojím smerom…

Čítaj viac...