Cigareta

Cigareta bola malá smradľavá špina, počarovný typ so smiechom ako Jennys zo seriálu Priatelia. Sprevádzal ju všadeprítomný cigaretový dym a Marlborky lightky. Mala však vyzývavú tvár s výrazným rúžom, tak reku prečo nie.

Tento príbeh nemá vyznieť ako kampaň proti fajčeniu, ale žiaľ najsilnejšie spomienky vo mne práve zanechala táto časť. Cigareta sa mi ozvala sama od seba, na civilný nick, že chce pokecať. Netrvalo to dlho a stretli sme sa, v priateľskom duchu plnom zábavných príhod a s nepokojným mieškom som ju opantával svojimi pôvabmi.

Páčilo sa mi ako skladá slová, bolo to niečo ako dieťa, ktoré sa hrá na dospelého. Mávala neustále prítomnou cigaretou okolo seba, trieskala sa po kolene keď bolo niečo smiešne a vôbec – nebola typom kalokagatickej ženy. Bola asi 160 cm nízka, mala dobre formovanú postavu, obliekala sa ako olašská cigánka a dopĺňala sa lesklými prvkami. Prstene, retiazky, náušnice - obrovské kruhy čakajúce kým ich niekto zapáli a preskočí cez ne motorka.

Cigareta bola prostá osoba, nemohol som používať cudzie slová, pretože nevedela zakryť rozpaky z ich nepochopenia. Občas pičovala, nemala veľmi vyvinutý zmysel pre taktnosť v komunikácii. Nerozumela metaforám, keď sa smiala otáčal sa celý bar. Mala sexy medzierku medzi zubami, havranie vlasy a mala ju vyholenú.

Vozila sa na menšom aute, ktoré pripomínalo svojou vôňou PNS stánok. Keď roztiahla nohy, pozerala na mňa malinká nezahojená rana. V tej chvíli by som prisahal, že to bolo prvý krát v živote, čo som videl, ako sa na mňa kunda smeje. Iná káva bola, keď malinkatá Cigareta nasadla a začala rajtovať akoby na mne chcel ujsť pred policajtmi. Svoju subtílnu postavu si kompenzovala neuveriteľne akčným výstupom.

Čo čert nechcel, Cigareta bola z tých typov, ktoré sa radi pri sexe s neznámymi bozkávajú. Po tom ako vyfajčila krabičku cigariet sa mi snažila vopchať svoj jazyk do môjho nefajčiarskeho gágora. Tak som ju radšej schmatol za vlasy a tváril sa že ju chcem natvrdo.

Cigareta zvýskla od prekvapenia, stiahla vnútorné svaly a to bola jazda. Navzdychala celé auto tabakom, ani som nemusel byť fajčiar, aby som bol sfajčený. Ako únikový východ som zvolil jednoduchú taktiku – hryzol som ju do cicky. Zabolelo, prestala, skončili sme, rozlúčili sa. Keď som odchádzal, ešte po mne skríkla: „Nemáš ďujtov?“