28. 5. 2008

Obyčajná

Čúral som do záchodu a tešil som sa akú bohatú penu robím v mise. Myšlienky mi blúdili hore dole, raz som jej bol pri lýtkach, inokedy vo vlasoch. Zvieral som unavený výrastok lásky a jednou rukou sa držal steny. Presne ako je to teraz v móde pri mladých holkách na pokeci. Držať sa steny, prevrátiť oči ako pri prvom klystíre a našpúliť pery.

Nemala meno. Nechcelo sa mi žiadne vymýšľať a na jej pravé aj tak nikto nie je zvedavý. Bola to jednoduchá voľba. Sexzoznamka, inkognito nasávanie informácií, sledovanie užívateliek, ktorá je aktívna, ktorá sa len pohráva, ktorá chce kredit a ktorá vám ho vyfajčí za manikúru. Veru, pizdy sa dali rátať na desiatky. Ona bola ten pohoďácky typ „all:nejaký chlap?“ Chvíľku som počkal kým povypína debilkov.

Potom som sa slávnostne ozval „Ahoj, už si povypínala debilkov?“, na čo odpísala „Teba ešte nie.“ Fuck. Nebola škaredá, teda nie ten typ, čo keby poslala fotku z misie záchrany mrožov, tak by ste nevedeli ktorá je ona. Taká obyčajná žabka, mohla mať okolo osemnástky. V albume nejaké stužkové seansy, teraz je to správne obdobie. Blond, žehlená, zastrihaná do stratena. Pestované nechty, značkové kapce. Smiala sa očami a nemala rada deti.

Po pár správach neutrálneho charakteru som sa jej spýtal ako to myslela s tým chlapom. „Máš rád pizzu?“, reku „Hej, mám, o ktorej a kde?“ Hotovo. Hodil som sa do gala, a modliac sa v jej vnútornú krásu som šiel na pizzu. Neznášam pizzu. Prekvapenie, na pizzu prišla s kamarátkou. Keď som ju zbadal, tak mi bolo jasné, že kamarátka je bodyguard. Nepríjemný pohľad, vo vrecku akoby sa jej nožík otváral. „Bodaj by sa na ňu náš veprík podobal keď vyrastie,“ hovorievala moja stará mama pri takýchto situáciách. A ja? „Kurňa, tá je obrovská. Jej stehná musia vyzerať ako keď na horúci chodník niekto vyzvracia tvaroh.“

„Čauko, nevadí, že sme dve?“ spýtala sa tá moja nevinným hlasom. „Vôbec nie,“ odpovedal som s úsmevom mysliac na to, že určite bodyguardka musela kúpiť dva lístky. Ale tá moja, hmmm, to vám bola poriadne pekne vyformovaná. Rifle, tričko, okuliare vo vlasoch, kovové opätky a kabelka, ktorá vyzerala tak draho, že mnoho ľudí by kvôli takej museli v spánku niekomu zlaté zuby vytrhať.

Debata bola úplne na kokot. Predávala nejakú pánsku kozmetiku a nenápadne sa ma snažila získať si do nejakej pyramídovej hry. Očividne sme mali rozdielne očakávania od stretnutia. Ale poznáte to. Slovo dalo slovo, ja som jej sľúbil, že si to nechám prejsť hlavou a dohodol som si ďalšie stretko. To už bolo bez sprievodu, nieslo sa v uvoľnenejšom tóne a pripili sme si vínom na našu budúcu spoluprácu. Keď odnášali druhú fľašu vína, bolo mi jasné, že padne za vlasť.

Obzerala sa po mojej obývačke poloskleneným pohľadom a ja som ani nepotreboval veľa slov, aby som jej naznačil, čo ponúkam ja. Jediná kozmetika, ktorá sa v ten večer použila bol lubrikačný gél. Slušne vytiahla z kabelky nejaké hygienické vreckovky jej firmy, ktoré smrdeli ako naftalínové guľky proti moliam a utrela sa.

Fajn, už som dočúral, aj pena klesla. „No nič, musíme odísť kým sa vráti sused z divadla, mal som mu len postrážiť byt, bež, ja to tu upracem“ prehodil som nonšalantne s unáhleným výrazom v tvári. Chytro sa obliekla a vybehla von. Zavrel som dvere, nalial si whisky a zapol „vložiť nový článok“.
Čítaj viac...