Umelkyňa

Nebolo to tak dávno, čo som si spomenul na svoju lásku zo strednej školy. Umelkyňa telom i dušou. Dlho sme spolu nepísali, pokec je však mocný nástroj a ja sa považujem za dobrého „umelca“ a tak som ju našiel. Chvíľu sme si písali a potom sme sa dohodli na rande. Klasický scenár.

Dlhé roky som ju nevidel, nesľuboval som si žiadne radosti. Pučil som do seba asi štvrtú kuraciu polievku kým došla. Nádherný dekolt, zrelé krivky, veľké hnedé oči, blond vlásky, úsmev ako z lavice na strednej. „Raj na zemi nakladať takú cipku“ zamyslel som sa pri úvodnom bľabotaní a nostalgických spomienkach na spoločnú minulosť.

Umelkyňa bola vždy iná, ale v ten deň sa mi páčila najviac. Slniečko pekne hrialo a okrem mojich polievok sme objednali tequilu. Veľa tequily. Mám rád alkohol, núti ľudí robiť veci ktoré za normálnych okolností nerobia. Sú uvoľnení, komunikatívnejší, úprimnejší a kým ich nemusím ťahať domov za nohy tak sa s nimi dajú prebrať zaujímavé témy. Nebolo tomu inak ani tento krát, bavili sme sa o všetkom možnom, až sme nakoniec došli k mojej obľúbenej téme – vzťahy.

„Vzťahy medzi mužmi a ženami sú komplikované,“ začala Umelkyňa svoj feministický monológ, ktorý rozvíjala a obohacovala už od strednej školy. Taktne som sa tváril, že ma to zaujíma a v myšlienkach som sa už vyzliekal u nich doma. Po chvíli predstierania mi vrazila jemne po papuli s rozhorčením, že ju nepočúvam ako tradične. „Pripravoval som si reč,“ skúsil som sa obhájiť, ale keď sa zahnala druhý krát, tak som sa usmial a priznal som sa.

Pri takej žene musíte vypiť veľa pálenočky, aby vás po prvé neboleli facky, ktoré prichádzajú a aby ste dokázali odfiltrovať reči, pri ktorých by vám tlak stúpol k nebu. Našťastie pila aj Umelkyňa, takže po chvíli sme skončili v objatí. Ona sa bála že si nikdy nenájde frajera, ja som sa bál že zistí pri silnejšom objatí, ako mi stojí péro.

Pri odprevadení domov som celý čas hútal ako ju dostať na lopatky. Pred posledným bozkom pri bráne sme sa začali vášnivo bozkávať a skončili sme niekde na zemi pod ovocným stromom. Viem to podľa toho, že keď som si kľakol tak som rozpučil nejaký vlhký a tvrdý plod na kolene.

Zvyšok večera som už koleno nepoužíval. Umelkyňa ma hodila na lopatky a začala realizovať svoje potláčané chute na tých „imbecilných mužov“, ktorých jediným stelesnením som bol náhodičkou v tej chvíli – ja. Rozbila ma na mraky, chvíľu sa mi zazdalo že som to jablko prikľaknuté, či aký fras to bol.