28. 4. 2008

O detailoch ženského tela

Ľudské telo je dokonalý stroj. Aj to najlahodnejšie jedlo a najkrajšiu prílohu dokáže premeniť na obyčajné hovno. Venujem tento článok mojim pozorovaniam tiel holiek z pokecu. Oddychovo, pejoratívne vám odhalím pár poznatkov, ktoré som nadobudol. Článok je informatívny.

Vlasy
Ocikaná slama, vyryhaný rezanec, brezička... najhoršie možné pomenovania pre vlasy aké ma napadajú. Vlasy sú niečo, čo o nej prezradí na prvý pohľad dôležitú vec – ako sa o seba stará. Dve extrémne situácie, ktoré ma napadli...
a) prehnaná starostlivosť – vlasy nalakované aj keď ide po tme vyniesť smeti, hrá sa so psom na dvore, v pozadí fotky škodovka, ale čajoris ma vlasy ako keby ju uniesli z divadla a na sebe opätky a v náručí špinavý dedinský pes.
b) nedbalosť – aj mne sa niekedy stáva, že vyzerám ako vyryhaný rezanec. Ale nefotím sa vtedy, nevycapím sa do albumu, neprídem tak na stretnutie. Kto áno, má priority inde. Kde? Skúste ich nájsť.

Oči
Okná do duše, ale keď sa zahľadíte poriadne a zhora, v niektorých vidno cez celé telo na podlahu. Cez otvorenú dierku šťastia. Kto tieto oči nespozná, mal by nosiť sandáliky z kožky a hľadať potešenie u dominikánov. Niekedy sa v očiach odrazia peniaze, inokedy vidíte sám seba. Farba je každému iná pekná. Líčenie oka podobne môže napovedať o starostlivosti s rozdielom, že je ľahšie. Teda nalíčiť sa ako na karneval je chvíľka, vypestovať si krásnu hrivu nie. S líčením to môže jednoducho „prehnať“. Prípadne sa pred vami objaví nejaký nevyspaný ohyzda, čo sa ani nesnaží maskovať.

Hrudník
Obľúbená téma, mnoho pomenovaní pre túto časť všakže. Len ich vymenovaním by som zabil kopec času a komu by sa chcelo čítať. Bavme sa o citlivosti. Jedna ich má citlivé, že stačí kolibričí bozk a je hotová, inou nepohnú ani štartovacie kliešte z V3Sky. Verte, na ich veľkosti a tvare pri sexe veľmi nezáleží. Aj ozrutné vemená sú v tme také isté čierne ako lentilky pod kobercom. Pokiaľ neholdujete špeciálnym praktikám, na ktoré je potrebná konkrétna veľkosť. Po tme každá krava čierna.

Zadok
Vedecky ani pokecologicky sa nedokázal priamy súvis s tvarom zadku a výkone v sexe. Samozrejme veľkoriťky lepšie sedia a držia pozíciu, takže môžete šaškovať a nemusíte sa báť, že sa zošmyknete z oltára a zahryznete sa doň. Malé, ploské alebo inak neveľké zadky majú výhodu v manipulačnom rozsahu – môžete si ich ľahšie nadhodiť, prípadne nemusíte hútať nad špeciálnymi polohami, ak aj máte malého gašparka (veľký zadok by mohol vytvoriť bariéru v určitých polohách). Zadky nie sú určené na odkladanie fľaše, ohrievanie rúk a tak podobne. Pred poihraním sa, informujte sa u majiteľky o podrobnom návode na použitie. Radšej...

Nohy
Výhybky do pekla, alebo ak chcete hokejky... ak sú koľajnice dobré, stanica musí byť tiež. Nohy sa nezdajú, ale sú pri hre s telom veľmi dôležité. Predstavte si malé kostnaté hokejky, ktorými vás búši do chrbta. Alebo hrošíkove stehienko, na ktoré museli použiť pol hektára látky, keď ho chceli vložiť do sukne. Nohy vyniknú ak sú pekné, ak nie, málokto im venuje pozornosť, nepomôže ani sukňa, pokiaľ nie je nápaditá. Dobrá rada - ak kočka zloží nohavice a objavia sa vám chlpaté nohy v zornom poli – nepokračujte. Pokiaľ sa nechcete dožiť originál old school húštiny, ktorá vrhá tieň až na kotníky.

Záverom
Určite som mnoho častí tela vynechal, niektoré zámerne. Každé telo ma svoje klady a zápory, je len na vás, čo je pre vás prioritou. U niekoho napríklad aj rozum zaváži (pomáha s výberom polohy) , vzdelanie (pozná lepšie anatómiu), počet cudzích jazykov (nechať sa vyfajčiť v niekoľkých jazykoch má niečo do seba), schopnosti (pojať bejzbolku) alebo či má vieru ( :D ). Týmto článkom som chcel poukázať na to, aby ste si všímali detaily – z nich sa skladá svet. Váš postreh vám totiž ostane, kdežto dievča je ako chrípka – pár dní v posteli a zbavíte sa jej ;-)
Čítaj viac...

11. 4. 2008

Múdra

S ľuďmi ako múdra sa nestretnem na pokeci každý deň. Jej príbeh sa odohral pred pár mesiacmi, no zverejniť som sa ho odhodlal až teraz, i keď som pôvodne ani nechcel. Ale čo človek nespraví pre fanúšikov všakže.

Koncom minulého leta som obsmŕdal na pokeci a lákal som mladé panny na moje dumy hore dole po miestnostiach. S Múdrou som sa dostal do kontaktu len preto, že sme študovali rovnakú školu a mal som s ňou teda spoločných pár tém. V dialógu si počínala sebavedomo, skoro až pyšne a povýšenecky. Ak by som bol žena, bol by som asi rovnaký.

Múdra mala odporného psa, atraktívnu sestru a skvelý dar reči. Sama o sebe nebola nič moc extra kosť, taká nenápadná tichá myška, čo je vám ľúto nepovedať jej, že má v káve vodku od škodoradostnej spolusediacej. Košieľkový typ, volániky a všetky tie veci, čo vám pripomínajú ako vyzerá zle oblečená žena.

Dalo sa s ňou baviť len na odborné témy, pohŕdala pokecom a nerada sa ukazovala. Nemala ani jednu vyzývavú fotku, profil mala akoby jej ho vyplňoval farár a vôbec – pôsobila ako Katolíčka, alebo Vážna. Usmievala sa akoby zožrala uhorky, dvíhala pri tom nos a pôsobila neprirodzene. Mala veľkú riť, z ktorej sa nepochybne dobre kladie do porcelánu, vlasy na mikádo a nepríjemný hlas.

Pila jahodový džús s vodkou, poznala všetky pesničky čo hrali v rádiu a nosila značkové hodinky. Pri debate s Múdrou ste mali pocit, že minúta bez nej, je ako týždeň pri mori. Vyslovene nepríjemný typ, ktorý však mal svoje čaro na ktoré som chcel prísť. Pri asi ôsmom drinku zaštebotala niečo neuveriteľné. V duchu som sa zatváril takto, naživo som sa milo pousmial a hral zaskočeného. Otázka znela: „Čím by si ma prekvapil ak by sme mali prvé výročie svadby?“ Mierne ma vyviedla z koncentrácie, no bol to neklamný znak toho, že sa ľady pohli.

„Čo by si spravila, ak by si sa v noci zobudila a nemohla vysloviť samohlásky?“, oponoval som rovnako extravagantnou otázkou po ďalších drinkoch. Nepamätám si odpoveď, bola taká dlhá, že jej začiatok som zabudol v polovici a to som medzi tým ešte stihol prečítať jedálny lístok. Múdra sa nedala na prvý krát obalamutiť. Musel som sa s ňou stretnúť tri krát, aby sa mi podarilo odhaliť jej sexuálnu stránku.

Navštívila ma doma, kde som po niekoľkých úvahách a aperitíve prednášal Homéra zabalený v posteľnej plachte stojac na taburete. Žartujem, zviedol som ju pri Whiteovi asi v tretej hodine návštevy. Kefovalo sa s ňou dobre, bola prítulná a mala príjemnú pišuľu. Takú, čo si môžete požuť, alebo sa s ňou hrať na Raťafáka Plachtu. Ráno začala rozprávať zážitky z divadelného krúžku na strednej. Po pár dňoch som ju vypustil z programu.
Čítaj viac...