Maličká

Maličkú som spoznal pri písaní tohto blogu. Stala sa mojou vernou obdivovateľkou, zasielateľkou fotiek a utešiteľkou môjho zdanlivo chabnúceho ega. Radoval som sa jej. Maličká bola vydatá žena, mala dcéru čo sa na ňu podobala s cibuľnatou hruďou vo veku blížiacemu sa „vhodnosti“ a tiež vrúcnu a usmievavú tvár. A čo viac – chcela a bolo leto.

Rozumeli sme si. Ona sa ozývala, občas ma chcela prečítať, predstavovala si ma, hrala sa s myšlienkami a ja som jej to toleroval. Páčilo sa mi mať fanúšičku, rozvážnu a pritom tak detsky horlivú. „Šťava z nej musí tiecť jedna radosť“ pomyslel som si pri fantazmagorovaní na našom prvom osobnom stretnutí, kedy som si ju premeriaval superdiskrétnym spôsobom, ktorý si všimli ešte aj vo vedľajších potravinách. Na inom poschodí. V inom meste. Nebránila sa, ukázala stehienko v sukni, potom nahý úsmev, veselé žmurky a pár pohľadov do blba. Mala iný lak na nohách ako na rukách, ale podobný, takže asi čakala že si to ľudia nevšimnú. 

 Niekedy ťažko s vydatými ženami. Najprv sa zdráhajú, nepripúšťajú si takú možnosť, potom chcú, ale nedajú najavo. Neskôr dajú najavo, ale nemotorne. Našťastie prichádzam ja – empatický, chápavý a priateľský poslucháč čo číta medzi riadkami. Prídem na pomyselnej motorke, keďže biele kone došli, a s otvorenou náručou ich prijímam ako hrobová jama kytice. Len dnu a dnu. 

 S Maličkou sa dalo. Taká mrňatá spriaznená duša, čo sa rada prispôsobí, len nech si príde na splnenie svojich snov. Adaptovala sa výborne, obopnula sa mi okolo vtáka a obliekol som si ju v jedno daždivé popoludnie, keď dáždik bubnoval... teda ja som ju páral ako húsku, ktorej gagot zakryla silná búrka. Veru, držala ako hluchý dvere. Keby sa to dialo v odstavenom vlakovom vozni na košickej stanici, tak by som ho azda aj do Margecian zatĺkol. Najprv však bola diskrétna, skoro k tomu nedošlo, už som myslel že vytiahne z kabelky rohypnol s absintom na posmelenie, ale nakoniec to zvládla s gráciou a statočne. Uvoľnila sa ako dym a poddala sa. Slušná bola, aj si pusu utrela keď sme skončili. Teda, ona ešte možno pokračovala, ale to ja som sa už kúpal a rozmýšľal nad týmto textom.