Vyrovnaná

Občas sa vám podarí stretnúť dievča, ktoré presne vie čo chce. Ak máte šťastie, chce sex. Tento typ presne vie, že jedno hltnutie z nej priateľku neurobí a vie aj to, že nemôžete u nej prespať, lebo máte ranné stretnutie s klientom. Veci sa dejú...

Poznal som ju dlhšie, no nie tak dobre, že by som mal zapísané jej periódy v kalendári, ale zas nie tak zle, že by som nevidel jej nahotinky v emaili. Vyrovnaná bola typ láskavej mrchy. Vyzerala vábne. Bola urastenej vysokej postavy ako vykrývač GSM signálu, dlhé vlasy gaštanovej farby ktoré si stále prehrabovala, iskriace oči plné provokácie. Akurát mala väčší nos, takže ak by ste jej chceli doňho vložiť ceruzky a tresnúť jej hlavu o stôl, neuspeli by ste kvôli veľkej vôli nosných dierok z ktorých by ceruzky vypadli vždy skôr.

Čím viac som s ňou strávil času, tým viac sa mi páčila. Sexuálne chute sa po nociach točili okolo Vyrovnanej, ak by som ju v našich pisateľských úvodoch stretol, moja pravá ruka by kričala „Mama!“. Áno aj moje telo býva niekedy väzením pre spermie, no ako správny kamarát im občas podám pomocnú ruku.

Vyrovnaná mi dala jasne najavo, že nie je hlúpa nalpa ktorá sa nechá uchlácholiť sladkými rečičkami. Písali sme asi dva týždne, kým sme sa dostali k tomu, že v ten večer ideme na rovnakú diskotéku. Samozrejme že som tam nemal v pláne ísť ;-) Ale keď schválila naše prvé stretnutie, usmial som sa na monitor ako mníška s otrasom mozgu.

Na diskotéky sa dievčatá vedia vystrojiť niekedy viac ako na karneval. Toto nebol ten prípad. Šarmantnou kombináciou sukne, pančúch a vysokých čižiem si ma získala. Bola tak očarujúca, že som chvíľku ľutoval, že som ju nemal za predka. Jej prsia sa asi báli v tme, pretože ich mala pomerne dosť odhalené, čo umocnilo celkový dojem.

Po pár drinkoch pri bare sme začali mať neuveriteľné témy na dialóg. „Boja sa podľa teba ženy, že im cez deň chcú ukradnúť posteľ a preto ju celú pozakrývajú vankúšikmi a plyšovými hračkami, aby ju nebolo vidieť?“ zašvitoril som z päty. Odpoveďou mi bola vyprsknutá vodka s ananásovým džúsom od smiechu v mojej pokecologickej tvári. Štípe to.

Keď sme prišli k nej, nesvietila. Všetko po tme, pre ňu pohoda, pre mňa smrť. V cudzom byte som si pár krát narval malíček na nohe do neidentifikovateľných kusov nábytku, raz som si tresol hlavu do otvorených dverí. Jej kozenky sa museli v tej tme vážne prestrašiť, lebo sa hneď rozbehli schovať do mojich dlaní. Vyrovnanej bolo úplne jasné, že v ten večer objaví novú oktávu.

Často sa mi stáva, že premýšľam aj tam, kde netreba. Takže si tak hudiem po tme ako potmehúd, ošahávam ju, rátam znamienka na chrbte, analyzujem oholenia, nastavujem uhol dopadu... technika predsa robí majstra. Keď tu zrazu majster tesár sa utol. Nedopatrením, možno tmou, možno ňou... strčil som ho o poschodie nižšie. Zvýskla a ja som sa od strachu skoro sprdel. V takejto situácii si prajete byť na strane čitateľa príbehu, nie jeho aktéra.

Ona však vôbec nezvýskla zle! Páčilo sa jej to, ostal som síce zaskočený, ale budiš. Zvyšok večera sa teda niesol v znamení ritných radovánok. Čakal som, že vyvrcholením bude zasvietenie v miestnosti sprevádzané búrlivým potleskom spolubývajúcich, ktorí sa schovávali celý čas v tme s infračervenou kamerou. Nestalo sa tak, vyvrcholením večera bol harmančekový obklad na jej zvierači. Veru, ženy sú ako tenisová raketa – nájdeš si nejakú dobrú a používaš ju kým sa nerozpadne. A potom si zaobstaráš druhú...