Asistentka

Administratívne krysy majú zväčša dosť veľa času na premýšľanie a špekulovanie ako sa vyhnúť v práci, prípadne priamo sa jej vyhýbať. Dajme tomu, sedieť za pokecom. Nájdete ich každý boží deň zavesené na pokeci, znudené, odratávajúce čas do konca pracovnej doby.

Asistentku som našiel zamiesenú v dave hrkútajúcich žien o kvalite nového zákonníka práce. Prikmotril som sa do debaty na chate, čo síce nerobievam často, a vyšlo to tak, že som zotrval s Asistentkou v družnej debate o jej práci a nudení. Mala kopu nezmyselných albumov, fotky svojich psov, kvetov a desiatky kamarátok. Ale bola fakt kus. Reprezentatívna cica, taká, čo si vydržiavate keď sa chcete ukázať.

Bolo to len včera, pršalo a ja som si chcel obzrieť nejaké ženské lono v daždi. Kým som sa vychystal vonku, prestalo a ostal som znechutený. Lono bez dažďa som videl už veľakrát. Asistentka mala voľno, takže padla karta na ňu. Bola milá, usmievavá a dalo sa predpokladať, že sa radila medzi dámy. Teda, „dá mi“ aby som bol presnejší. Súdil som tak zo vzájomných sympatií, môjho predstieraného záujmu o jej život a jej predstieraného záujmu o ten môj. Dohodli sme sa na večerné rande.

Prišla oblečená do naozaj sexy kostýmu sekretárky, neviem či úmyselne, alebo je to jej štandard. Pozval som ju na večeru, kde sme spoločne konzumovali mŕtve zvieratá a odumreté rastliny. Všetko elegantne spracované a tepelne upravené. Po debate, ktorá bola rozumná ako pri Vážnej, no zároveň som sa celkom bavil. Sledoval som pohyby jej šťavnatými perami a keď sa usmiala, tak som naozaj vedel, že jej úsmev je druhá najkrajšia vec, ktorú mi môže urobiť ústami. „Na mačičku,“ riekol som v mysli keď sa ma spýtala, v akej polohe by som ju rád fotil. „Pri dubovej kôre v zamračenom pozadí,“, tresol som naživo s veľmi serióznym pohľadom. Sklonila bradu a ponad okuliare hrubšieho rámu sa na mňa pozrela zelenými očami. „Prečo dubová kôra?“ vyzvedala. Nemal som páru o tom, čo odpovedať. „Je to starogrécky symbol zmyselnosti, ktorý by ladil s búrlivým nebom“ vysypal som najväčšiu hlúposť aká ma v tej chvíli napadla. Našťastie sa do Gréckej mytológie vyznala asi ako môj pes do kvantovej mechaniky. „Jéééj, to je romantické“, tresla pomedzi vyzliekania saka.

Strih. Odprevádzam Asistentku do parku plného temných zákutí. Akčne kráčam popri nej plný hrdinských rečí o tom ako ju uchránim pred smilstvom. Irónia, už som hľadal kondóm vo vrecku. Asistentka nebola včerajšia, pri prvej možnej príležitosti mi stisla ruku a potom to už šlo hladko. Vybral som bohovské miesto na súlož, trávnik za krovinatým porastom. Všetko prebiehalo skvelo, dokonca som si nezašpinil ani značkovú košeľu, jej som tiež veľmi veľkú škodu nespôsobil. Hah, omyl. Keď sa radujete, že všetko šľape podľa plánu, prekvapí vás náhoda. „Kúúúrnik, čo do pi...?“ zháčil som sa pri sprche vody, ktorá vychádzala spoza krovia. Už som chcel vyskočiť, reku faganom naložím poriadne, ja si tu mrdám v kroví a oni ma budú olievať. Nestalo sa tak, to len Správa mestskej zelene si plnila povinnosť a polievacím vozom chodili kropiť flóru nášho mesta. Kurňa, značková košeľa od blata a podo mnou kočka s hubou plnou blata...