Hlúpa

Mám rád buchty ktoré sa smejú mojim vtipom a po druhom poháriku vína mi rozprávajú o tom ako rady si to robia v sprche. Masíruje mi to ego lepšie ako pocit po dobre vykonanej súloži, najmä preto, že je k tomu kratšia cesta. Hlúpa bola presne ten typ, ktorý ma inšpiroval aj k predošlému článku. Nebudem zachádzať do detailov, zašiel som do Hlúpej.

Ak mi niekto napíše „dobri den“ tak sa mi zväčša vynorí združená dievčenská škola, kde najväčší problém je vymáknuť dobrý šijací stroj na praxi. Hlúpu som upozornil po chvíľke písania na to, že robí veľa gramatických chýb. „V poriatku“ odpísala.

Robiť si srandu z gramaticky nevzdelaných ľudí nie je pekné. Čo však bolo pekné, bola ona. Tmavovláska s mandľovými očami olašských cigánok, dievča plných pier latinských tanečníc a tým najlepším zadkom aký sa v tej dobe dal zohnať v okrese.

„Chodila osem rokov na základku, tretí na strednú, reku bude mať aspoň jedenásť,“ dumal som si popri zatínaní zubov pri čítaní prehreškov voči matke slovenčine. A presne – mentálne na tom bola ako jedenásťročné dieťa. Presne ten typ, ktorej keď som povedal „Aha, mŕtva lastovička,“ tak sa pozrela do neba s otázkou „Kde?“. Radosť.

Na stretnutie v reštaurácii prišla sexy oblečená, v letných sandálkach ktoré žeriem a podobali sa tým, ktoré mala Katolíčka, krátkej sukni, ktorú určite kúpila ako opasok v predajni pre moletky, tričku na ramienka bez ramienok a kvalitnými prsiami. Žehlené vlásky s ofinkou, zelené naivné očká čakajúce ocka. Dojem na nezaplatenie dovŕšila tým, že sa potkla a natiahla v celej svojej kráse v strede reštaurácie plnej ľudí. Usmiali sa všetci, ja som sa však rehotal na plný gágor len v duchu.

Hlúpa mi rozprávala o svojich plánoch do budúcnosti, ktoré zahrňovali také perly ako „nájsť si dobrého jebača a lovatého muža“. Očividne sa tieto dve osoby nikdy nemali stretnúť. Nápady hodné chorej vrany typu „budem speváčka“ som ani nestihol rátať. Cítil som, že v mojej prítomnosti bola obrovská mozgová energia. Tak veľká, že by postačila na osvetlenie celého mesta. Síce... bolo by to mravčie mesto, ktorého vláda schválila prísne zákony o uchovávaní energie.

Na kočkách tohto typu si muži cenia úsporu. Čas za ktorý zasunú, peniaze investované na opiáty, dokonca niekedy aj cesta na miesto činu. V prípade hlúpej bol presun ultra rýchly – na záchod. Dopriať si rýchlovku v jej úzkej šuške bolo príjemným spestrením večera. „Celkom živočíšne založená mladá slečna,“ bleslo mi hlavou keď ma doma vyzliekala ešte pred tým, ako som sa vyzul.

Hlúpa bola vynikajúca milenka. Bolo zjavné, že má skúsenosti s veľa mužmi, veď kto by sa jej nedostal do nohavíc by musel byť hlupák. Alebo rozvážny mladý muž, ktorého sužuje strach z pohlavných chorôb a bojí sa podozrivo ľahkých obetí. Ako si tak veselo skackala na koníkovi, tresla si hlavu o policu nad posteľou. Ani to ma neprekvapilo, zrejme ani ju. Ale keď nám ošetrujúci lekár na pohotovosti prial dobrú noc, tak som bol milo prekvapený jej záverom. „Ľúbim Ťa,“ povedala Hlúpa po vystupovaní z auta silnú vetu, ktorá by sa nemala používať tak neuvážene.

O pár týždňov mi kamarát rozprával historku, ktorú končil slovami „Som sa vygenil a tá piča jebnutá mi povedala, že ma ľúbi.“ To sa len tak nevidí...