Právnička

Tak na tento článok som sa tešil niekoľko dní. O právnikoch sa hovorí, že sú to bezcharakterné hovada. Čo sa hovorí o právničkách? Chladné, pyšné a povýšenecké. Od dnes ich budem milovať určite viac ako do zadočku. Vitajte v príbehu o Právničke, ktorú som si zaľúbil na prvé oliznutie.

Pokec je mocný nástroj skrývajúci prazvláštne typy osobností. Ak nerátame mňa samozrejme. Dnes budem skromný, venujem všetok svoj očarujúci šarm a sebachválu na charitu. Nech si Ježiš zaobstará novú služobnicu, pretože táto ho veľmi nepočúva. Ak niekto v neho verí, tak nech sa k nemu aj správa s úctou. Nedá sa aj srať, aj na husliach hrať.

Právničku som poznal niekoľko dní, kým som si uvedomil, že z nej spravím výzvu pre samého seba. Oplývala klasickými vlastnosťami, aké sa predpokladajú u právnika. Bola chladná ako pomsta, uštipačná ako zmija a voňala tým typom Oriflame, ktorý sa snáď vyrába už od vzniku spoločnosti. „K takej kočke sa ťažko dostať, na to treba rozum,“ pomyslel som si pri tom, ako mi otiahla ruku z pása pri sledovaní už spomínaného Walk to Remember.

Blondína prirodzenej farby, možno inteligentná, ale neopatrná. Veľké oči jej možno robila silno utiahnutá gumička v cope beztak krásnej hrivy. Keď som ju uvidel na druhom rande tak sa rozžiarili aj moje oči, no moja gumička ostala v krabičke vo vrecku saka. Zatiaľ. Po chvíľke tlachtania o tom aká chce byť úspešná a zamilovať sa, som ju prerušil pozerajúc sa na jej odev slovami: „Máš dobrý vkus.“ Pousmiala sa. „Ďakujem,“ odvetila maximálne neskromne. „...Ako štetka,“ dopovedal som v mysli.

Čižmičky ako vojaci za Uhorska, zlatý opasok, korálky, veľké náušnice, sexy zadoček, plné prsia, jahodovým leskom potreté pery. Celkom príjemný zjav zaváňajúci vidiekom a jednoduchým tokom myšlienok, ktoré sú ľahko regulovateľné a ovplyvniteľné. Nepila. Ani ja, netrebalo. Mala voľný byt, naozaj som veril že Walk to Remember nemá pokračovanie, ktoré si hodlá pozrieť.

Právnička sa smiala očami a snažila sa so mnou komunikovať prostredníctvom narážok, z ktorých rýchlo cúvala. Toto cúvanie malo zrejme spojitosť s jej požiadavkou zasunutia do zadočku. „Ach jaj, vlkov šťastný deň...“ pomyslel som si pri ťahaní ju za vlasy a rozmýšľaní nad tým, ako budem s prázdnym mieškom písať dnes článok.

Ako som si tak uvažoval s vtákom v Právničke ktorá podivne stonala, obzeral som sa po tej krásnej miestnosti vyzdobenej plagátmi s Ježišom. Citáty, farby, láska. Úplne ma to dojalo, takmer som mal chuť kúpiť si kňazskú reverendu, obliecť si ju a ísť sa opiť do mesta a potom baliť dievčatá na diskotéke na biely límec.

Po súloži do tretej najväčšej diery jej tela som už začal aj čítať tie texty v obrázkoch, keďže koncepcia článku sa naplnila a mne neostávalo nič iné, len nájsť jeho ukončenie. Právnička ničím neprekvapila, bola prakticky predvídateľná od prvej pusy tesne vedľa jej bradavice na líci až po posledné „vau, to bolo krásne“. A krásno? „Nie krása rozhoduje o tom koho milujeme ale láska rozhoduje o tom kto je pre nás krásny.“ Diki Ježiš.