Vaša Jasnosť

Medzi Lozornom a Plaveckým Štvrtkom som stratil súdnosť. Súhlasil som so stretnutím s mojou fanynkou. Hovorím si, aj tak nemám čo robiť v pondelok, tak sa zastavím, aby som poctil svoj falus jej prítomnosťou. Plný očakávania a semena som sa približoval k miestu stretnutia, nejakej reštaurácii, kde keby horelo tak sa skoro nič nestane, lebo stoly a stoličky boli kovové. Prekvapenie...


Priatelia, nepriatelia a ostatní,
dovoľte mi aby som Vám oznámil senzačnú novinku. V uplynulých hodinách sa mi podarilo po dôkladnej príprave a náročnom realizovaní splniť si sen. Spoznal som jednu z deviantných autoriek nového slovenského webu, ktorý vznikol síce len nedávno, ale už teraz na seba viaže aj niektoré holky z pokecu. Kefoval som s Vašou Jasnosťou :D

Vaša Jasnosť, ako sa rada necháva titulovať, je mladá pipka, ktorá študuje vysokú školu, píše s troma kamarátmi už spomínaný blog a dobre fajčí. Používa sofistikované slová, je sarkastická, cynická mrda s veľkými kozami, ktorá chcela so mnou nadviazať spoluprácu. Myslel som síce pozitívne ako HIV test Matky Terezy, no takú ponuku ako na mňa vytasila som nečakal.


„Nechcel by si písať pre deviantov?“
„Ani piči,“ pomyslel som si už tradične a odpovedal som so záujmom: „Váááu, a to je kto?“ Lebo ak niečo ako Slovenské občianske združenie pre posilňovanie mravov a ľudskosti, tak som zapálený pre vec ako fakľa hneď.“
„To je čo zas?,“ hodila Jasnosť medzi rečou, otvárajúc pohotovo notebook.
„Ty nevieš kto je Milan Šupa - víťaz najhoršieho blogu na humne za tento mesiac?“
Nevedela. Po pár riadkoch textu sa začala nepríčetne smiať, ako keby bečiace jahňa išlo na bicykli s kockatými kolesami. Jej tyrkysové* oči boli veľmi príjemné a s pribúdajúcim množstvom vína čoraz viac koketné.
* - Tip farebného škriatka: táto farba dostala svoje meno podľa vzácneho kameňa tejto farby. Opýtaj sa mamičky, či nemá prsteň s tyrkysom, aby si si mohol túto farbu dobre pozrieť.

Janosť nie je typ, ktorej stačí k peknému večeru knižka, hrnček čaju a dlhé objatie. Potrebuje zábavu (nie takú). Slovné prestrelky, narážky a doberačky. Keď jej došlo, že z našej spolupráce bude leda tak senzačný sex, vzdala prehováranie ma na pisateľskú kariéru.

„Teraz, keď si odmietol spoluprácu, aké máme možnosti?“ štebotla klipkajúc.
„Napijeme sa fľaše jedu a budeme dúfať, že ten ďalší život bude lepší. Piješ prvá.“ riekol som bez mihnutia oka podávajúc jej červené víno. Znova úsmev, teraz sa mi zdal iný. Krajší a lepší.
„Usmievaš sa kvôli mne, alebo sa v Tebe pohli venušine guličky?“ dal som posledný klinček do rakvy a v juboxe mohli zapnúť „Už ma obkľučujú...“

Už už to vyzeralo, že sa z nás stanu kamoši. Odprevadil som ju na taxík, odviezol som sa s ňou. Na zadnom sedadle sme sa začali ošahávať a ja už som vedel, že sa blíži čas na výron a to môj vták nemal ani hodinky. Keď sme vystúpili, Jasnosť odomkla vchod, ja som sa šupol v odprevádzacej reči dnu... chvíľu sme sa doberali a potom kľakla na kolená. Neprosila, hltala.

Ďakujem za povolenie zverejniť článok, i keď si si ho určite predstavovala inak :D