Ste moje hobby

Nie vždy mám náladu na spracovanie prežitej historky, prípadne v duši tú štedrosť, podeliť sa s nejakými „skvelými a zaručenými“ radami ako na vec. Napríklad dnes. Mal som tak odporné stretnutie, ako už dávno nie. A to ma občas donúti rozmýšľať. Zároveň tu mnoho z vás nájde odpovede na otázky, medzi iným aj na dosť často opakovanú – prečo to robíš?

Lebo chcem, môžem, mám na to prostriedky a chce aj druhá strana. Ešte sa mi nestalo, aby som sa vnútil niekomu tak okato, až by to vyzeralo ako vnútenie. Ak pracujem na dosiahnutí cieľa, vyberám si sofistikované metódy, ktoré tu občas budem rozoberať. A na tie sa málokedy príde. Vložiť nohu do prahu pri zatváraní dverí je trapas. Ale donútiť niekoho aby vyhľadal vašu spoločnosť len preto, že to chcete vy, je kumšt. A nehovorím o tom, že by som mal byť policajt a písať predvolania.

Lebo chcem...
Každý z nás má nejaké hobby. Niekto chová rybičky, iný zas pije podomácky vyrobený alkohol. Deti radi postávajú pred bránou a fajčia marihuanu, čašníčky nosia pekné šaty aby dostali väčšie „všimné“. Ja mám rád ženy. Dnes som sa rozprával s bratrancom, má niečo cez 30 a je stále slobodný a nezadaný. Spomínal že by si rád našiel ženu bez „tančekov okolo toho“, takú, čo sa rovno nasťahuje a bude bývať. A tu je rozdiel – ja milujem tančeky okolo toho. Rád spoznávam ľudí, najmä ženy. Nemusím s každou skončiť v posteli, nemusím sa každej dotknúť, nemusím nič. Ale ak chcem...

Poznáte to, ak niečo chcete dosiahnuť, snažíte sa. Obetujete pre dosiahnutie cieľa pár vecí. A ak je cieľ často podobný, z obety sa stáva rutina. A z rutiny stereotyp. To treba časom zmeniť, nech je veselo, nech nie je nuda. Rybičkám kúpite nový koreň, ja si kúpim nové kapce aby som zaujal. Vymyslím si o nich story a keď ju rozprávam už druhýkrát, tak pripojím tú časť, kde „keď som ich kúpil tak som o nich vymýšľal príhody, ale nakoniec sa stali skutočné.“

Lebo môžem...
Nejestvuje na svete nič, čo by dokázalo zastaviť človeka pri snívaní. Väzni snívajú o slobode do poslednej sekundy, motýle pri zaspávaní o sladkých kvietkoch. Kravina, motýle nesnívajú. Ja snívam o poznaní nepoznaného. Možno vnútornej krásy. Tento krát však nie v zmysel „akonáhle som vnútri – krása“. Čakám kým príde niekto, kto ma zastaví. A určite nie nejakú zasratú katolícku ligu, čo po mne bude hádzať šachové figúrky alebo liať na mňa smolu z kostolnej veže.
Môžem aj preto, lebo sa to dá. Funguje to, je to skvelý relax a je to dostupné pre všetkých. Aké krásne by bolo, ak by veľa ľudí rovnakého zmýšľania o sebe vedelo už skôr. Mohli by chodiť na chaty, z ktorých by sa teda nenosila domov zvyšná saláma alebo úpal (teda ak by sa nenatáčalo na terase okolo obeda). Môžem, lebo neporušujem zákon, neporušujem svoju vieru, nespôsobujem škodu. Ak sa niekto ozve, že spôsobujem duševné traumy, tak mu asi zlomím nôžku zo stoličky na ktorej sedím o hlavu. Nerobím traumy, s psychicky nevyrovnanými ľuďmi hrám scrabble, alebo ich učím nebáť sa možností.

Lebo na to mám...
Mám na to žalúdok, rozprávať sa s niekým cudzím o sexe, stretnúť sa za jeden deň s viacerými neznámymi. Mám na to nervy, nebáť sa že dostanem bejzbalovou palicou cez kríže keď odprevádzam vydatú ženu domov, alebo že na mňa vrátnik na intráku vybalí vtáka v tme pri odchode. Mám na to chcenie, aby som niečo také mohol dosiahnuť. Mám na to schopnosti – dar reči, psychológiu, rétoriku, vystupovanie a bla bla bla... určite nie. Možno niečo iné, nejaké tajomno, alebo len úsmev. Taký, ktorý si na perách svojich idolov vešajú teenagerky nad posteľ, presne ten, keď niekto pozná obrovskú záhadu a odpovie „no comment“.

Mám na to peniaze. Toto je na dlhšie, určite ak budem mať slabú chvíľku sa rozpíšem aj o peniazoch. Ale v princípe a v skratke to vidím asi tak, že bez peňazí sa také hobby robiť nedá. Pozvania na kávu, cestovania, nákup kostýmov, údržba zovňajšku, chémia do bazénu... to všetko chce viac ako priemerného študentíka roznášajúceho letáky aby si zarobil na piatkovú slivovičku s kámošmi. Zabezpečenie takého hobby je naozaj niekedy nákladné, ale výsledok stojí za to.

Doslov
Je veľa hodín, nechce sa mi spať. Dostal som teraz otázku od jednej slečny, či som naozaj taký sexy, že sa so mnou každá vyspí. Nie som. Som úplne obyčajný človek, žijúci a pohybujúci sa medzi vami každý deň. Vídame sa na ulici, v bare, na dovolenkách... au, kto hodil tú šachovú figúrku?