Drobec

O Drobcovi je zvláštna story. Paradoxne, stal som sa obeťou omylu, toho istého ktorý používajú ženy na mužov. Ale o tom neskôr. Všetko sa to začalo tradične, keď som z množstva chytených rýb vyberal nejakú podarenú na piatkový program. Drobec ma upútal, to sa musí nechať. Zaslala mi staré fotky, z obyčajného filmu na ktorých vyzerala lepšie ako som si mohol priať. Tento krát to boli fotky v plavkách, z dovolenky niekde na kamenistej pláži. Zafrajeroval som, že kamenisté pláže sú v Chorvátsku, ťažko som zniesol poznanie, že to bolo fotené na Zemplínskej Šírave všakže. Bola nočný vták, nezriedka sa stalo že sa pripojila o druhej nadránom.

Do piatku som to stihol v pohode, s veľkou rezervou, dokonca sa mi darilo mať aj voľný čas, ktorý som efektívne využil na kadejakú neproduktívnu činnosť. Stretli sme sa na Hlavnej, vždy si vyberám frekventované miesta, keby došlo na streľbu alebo útok, aby som sa mal za koho schovať. Som vysoký. Drobec bol zasrane maličký. To bol ten spomínaný omyl. Drobec mi siahala sotva po bradavky, to mala na sebe ešte opätky ako z pornofilmu na ktorých sa pohybovala ako jazvec. Bola zo Žiliny, študovala však inde. Pri rozprávaní sa jej triasli natupírované blonďavé vlásky a nesmelo si zakrývala ústa rukou na ktorej mala cukríkové prstene. “Ach jaj” pomyslel som si pri tvárení sa zaujato keď rozprávala o tom, aké ťažké je naučiť sa pristávanie lietadiel na skúšku. Zaviedol som ju do drahej reštaurácie.

Drobec jedol len mäso. Žiadne zemiaky, hranolky ani ryžu. Objednala si len mäso a aj to nedojedla! Snažila sa tváriť nehorlivo, ale často sa jej triasol hlas od trémy a bolo badať že veľmi nie je na teplé reči. “Ešte nikdy som nestretla niekoho tak seriózneho ako Ty.” zašvitorila s jej malými ústami hlášku z ktorej mi nebol celkom jasný jej význam. Až kým ma nechytila za ruku a nepozvala na internát.

Internát bol ďaleko preďaleko, pomaly som vyhladol keď sme tam došli. Vo vedľajšej izbe som už počul chichotať sa kamarátky. Tváril som sa že mi to nevadí. Ale keď na mňa drobec vytiahol pripravenú kameru tak mi nebolo všetko jedno. Po chvíľke naťahovania sa kamera odložila a vo vedľajšej izbe utíchol smiech. Žeby spojitosť?

Vzhľadom na to, že drobec mal senzačných 42kg odhadujem, dali sa s ňou robiť výborné akrobatické psie kusy. Cítil som sa silný keď som ju držal za nohy dole hlavou, a cítil som sa veľký, nielen keď som Drobcovi priľahol obľúbený svetrík z ovčej vlny veľkosti XXS. Drobec kričal ako divá sviňa, bolo jasné že sa potrebuje predviesť pred obecenstvom číhajúcim vo vedľajšej izbe.

Nepáčilo sa mi. Tak som po pár hodinách zmizol preč, samozrejme za sprievodu pískajúcich a tlieskajúcich internátnych poslucháčok. Neprekvapilo by ma, keby som si nevšimol… hm kurník šopa, veď celý čas bol otvorený notebook a neverím že nemal webkameru. Cítim sa trápne, musím si nájsť niečo veselé na rozptýlenie…