Šialená

Šialenej preskakovalo. Od prvej správy som vedel, že nebude čosi v poriadku. Písala akoby sme sa poznali tisíc rokov, jej telefónne číslo som mal azda v tretej minúte. Úplne šialená, splašená divá koza. „Pôjdeme ku mne, tam Ťa pomilujem, potom do kina v zadnom rade, dáš mi zozadu, potom na parkovisku v aute...“ začala svojim večerným programom ktorý padol (tento krát) na mňa. Správy posielala tak rýchlo, že bola vopred jasná ich pripravenosť. Zrejme to len kopírovala z pripraveného súboru.

Zväčša takéto typy nemusím, ale mal som narodeniny a tak som si povedal, že by bolo celkom fajn dopriať si nejaký zábavný darček. Musím uznať, že spomedzi toľkých „zábavných slečien“ som si horšie vybrať nemohol. Šialená mi poslala za jeden večer asi sto svojich fotiek a keď som jej nechcel veriť že je to ona, tak sa sfotila nahá pred monitorom s mojím nickom. V tej chvíli som nepochyboval, že jej preskakuje.

„Žeby som narazil na niekoho kto má podobné hobby ako ja, len v ženskom vydaní?“ hútal som pri čítaní jej pikantných správ. „Určite nie,“ prehodnotil som svoj názor keď mi poslala sériu fotiek, ktoré nafotila v meste za bieleho dňa. „Exhibicionistka!“ došlo mi až po pár minútach trápenia. Sen každého pokecového úchyla mi tu vypisuje, že chce ísť do kina. To je nám dnes krásny deň.

Naživo bola presne taká, ako v počítači. Nevypočítateľná, bláznivá. Našťastie to nebola hysterka, nekričala a neobliekala sa vyzývavo ako Katolíčka. Takže celkom ideálna kombinácia, dokonca sa na ňu dalo aj pozerať bez pálenky. Pila fernet a kolu, nefajčila, ale zato pery mala poriadne našpúlené. Možno naschvál. Pod kabátikom, ktorý vyzeral ako zdratý zo všivavej myši mala polopriesvitné tričko, aké nosia technofili na diskotékach. Podotýkam, že pod ním nebola nahá, ale i tak to stačilo na vzbudenie pozornosti v malom útulnom bare, ktorý som dovtedy používal na prvotné stretnutia. Odvtedy ma tam už nevideli.

Šialená sa nepotrebovala opiť aby bola povoľná, nepotrebovala sa ani pekne obliekať aby upútala. Potrebovala sa zabaviť. Mojím šťastím bolo, že u nej bola najvyššia forma zábavy sex. Dala to aj patrične najavo, pozývala ma so sebou na záchod, siahala na mňa pod stolom ako v amerických filmoch nadržané ženy. U nej to bolo normálne správanie, cítil som, že nie som nič výnimočné a že to robieva takto zakaždým.

Cestou do kina sme stretli nejakých jej „známych“, ktorí sa na ňu usmievali tak, ako sa ja usmievam na ženy ktoré som pretiahol. Ak by som ich mal zrátať, tak by mohli tvoriť asi symfonický orchester. Neriešil som však, prečo sa na ňu tak pozerali aj niektoré ženy. Príliš som sa bál, že nás vyhodia z kina. Šialená mi rozopla zips ešte pred úvodnými titulkami filmu, ktorého som nevidel ani začiatok. Našťastie kino bolo takmer prázdne a ona bola tichá, takže sa tam môžem kedykoľvek vrátiť. Teda pokiaľ nemali bezpečnostné kamery na záchode.

Šli sme k nej, v aute sa domáhala fajky, ale nechcel som ohroziť bezpečnosť cestnej premávky všakže. V skutočnosti som už rozmýšľal nad tým, ako z toho vycúvať. Nedalo sa, u nej doma už čakala roztiahnutá veľká posteľ. Boli to moje najzaujímavejšie narodeniny, dodnes mám živo v pamäti ako si tam strčila moje kľúče od auta s tým, že ak chcem ísť preč, musím ich vybrať bez pomoci rúk. Nad ránom, keď sa mi podarilo dostať až k obúvaniu, vyslovila prianie, že ma rada uvidí znova a dúfa, že sa mi jej predstavenie páčilo. Strčila mi do ruky vizitku so slovami : „Nabudúce to nebude zadarmo.“ Nechápal som, až kým som nepozrel na vizitku – eskort servis, privítanie zdarma. Šarmantné.