Kučierka

Cez ani neviem ktoré prázdniny som sa ozval kočke s celkom nenápadným nickom a úplne nenápadnou fotkou. Mala príjemný profil, široký úsmev a úžasne hustú a bohatú kučeravú hrivu. Nevysoká, jednoduchá, prostoreká a decentná pisateľka. Jedna z tých, kde pri tretej správe stíhate uvariť čaj a ako odpoveď príde „hm“.

Na kučierku som začal myslieť až keď som videl v jej albume pár zaujímavých fotiek z kúpeľne. Odhalila tam bez ostychu svoje celkom sviežo vyzerajúce telo a bolo vidieť v zrkadle, že ju fotila žena. To je spravidla neklamný znak toho, že v ceste za tajomstvom ženského lona nefiguruje žiaden bujačí krk, ktorý by môj výlet zrušil. Koketoval som s ňou na hranici vážnosti a dvojzmyslu niekoľko dní.

Na prvom stretnutí sa Kučierka ukázala ako náruživá diskutérka na akékoľvek témy. Dokonca aj na také, o ktorých nič nevedela. Bol to presne ten typ, emancipovanej mladej ženy, ktorá chce ukázať že do všetkého sa vyzná a nie je „len“ žena. Imponovalo mi to, keď mi opisovala priebeh pôrodu jej sestry tak som si objednával ďalšie víno radšej.

Kučierka bola žena činu, pozvala ma k sebe. Nikto nebol doma, bola ako kráľovná v prvý deň kraľovania. Všetko mi poukazovala, všade ma povodila. Mali krásny rodinný dom s kopou zvierat, ktorým som nedôveroval. Dokonca ani interiérový pes vo mne nevzbudil očakávané nadšenie, najmä keď sa pokúšal odhryznúť mi členok. Mal som sto chutí vytrhnúť z plota nejakú obkladačku a zmydliť ho tam bez varovania. Kučierka robila čaj, ja som odolával retardovanej čivave, ktorá si myslela že som asi nový nábytok.

Nutkanie vopchať jej do gágora umelú kytičku prerušila Kučierka prinesením čaju a následným monológom o blahodarných účinkoch čaju. So záujmom a počas jej vyzliekania očami som načúval tajom (tuším) indiánskeho receptu na čaj lásky. Čivava sedela poslušne pri paničke a občas na mňa žmurkla, akoby vedela čo bude nasledovať. Upil som si tak smelo, až Kučierka ostala zarazená: „Ty si ma asi nepočúval, tento čaj je príliš silný a nesmie sa piť takto hltavo.“

Nemal som. Po chvíli mi začalo byť neuveriteľne teplo, porovnateľné s pár hruškovicami pod klobúkom. Dostal som chuť. Ale na všetko. Kučierka si odsosávala z čaju a bavila sa pozorovaním mojich lačných pohľadov. Vedela, že zaberá. Ani neviem ako a bol som polonahý s Kučierkou v jej izbe. Hrala naozaj desná hudba, ale bolo mi to jedno. „Ten čaj si musím zohnať.“ zabľabotal som asi poslednú súvislú vetu, ktorá zo mňa vyšla pred tým najúžasnejším orálom aký som kedy zažil. Brigádnička sa mohla schovať. Kučierka sa prapodivne vlnila v rytme hudby, vtedy mi došlo že má čudesné spôsoby zvádzania, ktoré som si však zamiloval.

Opojený čajom a sexom som prestal vnímať čas a spravil som strašne veľkú chybu. Zaspal som. Zobudila ma retardovaná čivava, ktorá sa tešila z príchodu Kučierkiných rodičov. „Asi si dám spraviť krvný test.“ rozmýšľal som pri hľadaní východu do záhrady...